ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Kol 3, 12 – 17

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. 

Pavol vyzdvihuje Božie vyvolenie ako príčinu toho, že kresťania môžu žiť novým životom. Ďalej poukazuje na cnosti, ktoré by mali byť povinnou súčasťou života tých, ktorí zomreli hriechu. Ich centrom je láska, ktorá všetko spája. Znova ich vyzýva k vďačnosti a k tomu, aby boli plní Božieho slova. Všetko majú robiť v mene Pána Ježiša a celá ich existencia sa má stať oslavou Bohu Otca.

„Pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne“ (v. 16).

Keď Pavol takto povzbudzuje kresťanov, volá ich vlastne do modlitby. Podobne prosil aj Efezanov a dodal: „Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho“ (Ef 5, 19). Pozastavme sa dnes pri modlitbe chvály. Je to modlitba, ktorá by mohla obsiahnuť žalmy, hymny i duchovné piesne zamerané na oslavu jeho samého, jeho majestátu, svätosti.
„Chvála je forma modlitby, ktorá najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje ho pre neho samého, oslavuje ho preto, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná. Chvála je účasťou na blaženosti čistých sŕdc, ktoré milujú Boha vo viere skôr, akoby ho videli v sláve. Prostredníctvom chvály sa Duch Svätý spája s naším duchom, aby potvrdil, že sme Božie deti, vydáva svedectvo v prospech jednorodeného Syna…“ (KKC 2639, 2649). Nech v našej osobnej i spoločnej modlitbe nechýba chvála. Vzdávajme ju Bohu za to, aký je, ale hlavne za to, že JE. Nechajme sa pri nej viesť Božím slovom, ktoré nám najlepšie zjavuje Boha. Zo srdca nech sa nám dostáva na pery a z pier zasa hlbšie do srdca. Takáto modlitba nás celkom zameria na jeho osobu a pomôže nám „pustiť z hlavy“ seba.