Pavol hovorí aj o našej schopnosti poznať Boha, ale aj o schopnosti odmietnuť ho. A druhá vec, na ktorú nás upozorňuje je, že Boha nestačí iba poznať, veriť, že existuje, lebo Jakub píše: „Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa!“ (Jak 2, 19). Je potrebné, aby sme ho chválili ako Boha, teda nad všetko stvorenie, a ďakovali mu. Keď vidím krásne veci okolo seba, v stvorení, vo vzťahoch, v umení, v technike, v tom, čo sa mi podarí… moja myseľ sa má obrátiť na Boha v krátkej modlitbe chvály a vďaky. Tak ho uznám za zvrchovaného Vládcu nad tým všetkým. Moja myseľ zostane jasná – upriamená na Pána – a moje srdce sa nezatemní. Ale keď sa budem v mysli stále točiť okolo seba alebo okolo iných stvorení a nezameriam svoju myseľ sa Boha, ľahko sa stratím a moje srdce bude vo tme. Potom aj moje skutky budú „skutky tmy“. Čím sa totiž zaoberám vo svojej mysli, k tomu sa nakláňa moje srdce.
|