|
|
Rim 6, 1 – 14
Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi. Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych, a svoje údy dajte Bohu za nástroj spravodlivosti. A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
|
|
|
|
Aby sa predišlo nedorozumeniam, že je dobré hrešiť kvôli následnému zakúseniu Božej milosti, apoštol dokazuje, že nemáme hrešiť. Silou na takýto spôsob života nie je zákon, ktorý zakazuje hrešiť, ale spojenie so Vzkrieseným v krste. V krste Boh človeka oslobodzuje od otroctva hriechu a robí ho schopným nepodliehať pokušeniu. Kresťan môže žiť novým životom: nežije pre svoje hriešne a sebecké sklony, ale pre Boha.
„Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?“ (v. 3).
|
|
|
|
Mnohí z nás by mohli odpovedať: nevieme. Naozaj nie všetci vieme, čo sa s nami pri krste stalo. Povedané veľmi jednoducho: krst je výmena pánov. Už nežijem preto, aby som otročil hriechu, ale aby som žil Bohu ako svojmu jedinému Pánovi. Pri krste som bol ponorený do Kristovej smrti, to znamená, že som prijal na seba všetky účinky Kristovej smrti (ako biela látka ponorená do farebnej tekutiny prijme jej farbu). Ježišova smrť je zárukou, že staré vo mne je zničené a jeho zmŕtvychvstanie je zárukou, že vo mne žije nový život. A preto môže Pavol povedať: „Nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti…“ (v. 14) Napr.: ak niekto ohovára, ja sa nemusím pridať, ponúknuť svoj jazyk ako nástroj hriechu ohovárania, nemusím ponúknuť svoje ruky ako nástroj krádeže, nemusím ponúknuť svoju myseľ ako nástroj posudzovania… lebo som v krste prijal moc Kristovej smrti a zmŕtvychvstania neurobiť to. To neznamená, že nebudem mať pokušenia, ale že mám moc nad nimi víťaziť. A aj keď niekedy prehrám bitku, to ešte neznamená, že som prehral celú vojnu. V Kristovi som víťaz.
|
|
|
Nebeský Otče, ďakujem ti za to, že som bol pokrstený, že ma moji rodičia priniesli na krst. Požehnaj ich za to. Ďakujem ti, že si ma krstom prijal za svoje dieťa a dal si mi účasť na svojom živote. Posilni ma v boji proti žiadostivosti. Daj, nech s ňou nesúhlasím a nech jej statočne odporujem – mocou milosti Ježiša Krista, lebo patrím iba tebe.
|
|
|
Ježiš, s ktorým som zomrel v krste
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
