ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 7, 14 – 25 

Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Ja sám teda mysľou slúžim Božiemu zákonu a telom zákonu hriechu.

Pavol v týchto veršoch hovorí akoby za seba, zo svojich vlastných skúseností. Ale v tomto „JA“ sa skrýva „MY – ľudia“. Opisuje tu všeobecnú skúsenosť ľudí „telesných“, ktorí ešte nie sú pretvorení Kristovou milosťou a pri plnení požiadaviek zákona sa spoliehajú na svoje vlastné schopnosti. Na jednej strane vidí v zákone dobro, ktoré by mal prijať a konať, na druhej strane jeho vnútrom hýbe hriech, ktorý v ňom sídli. Tieto riadky sú ukončené úvahou o tom, že ťažkosti nezakusuje človek vinou zákona, ale z toho dôvodu, že my ľudia sme slabé bytosti. Sme naklonení podľahnúť hriechu, ktorý je v nás ako dôsledok dedičného hriechu.

„Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? (v. 24; ekum. prekl.).

Možno niektorí z nás majú skúsenosť opísanú v týchto veršoch. Uznávame, že zákon Boží (i cirkevný) je dobrý, ale keď ho máme plniť, už to voľajako nejde, nedarí sa to. Nasledujúce otázky nech nám poslúžia na to, aby sme si uvedomili svoju biedu bez Krista. (Potom si lepšie uvedomíme moc Ducha, ktorý nás pretvára.) 

Uvedomujem si svoj hriešny stav zdedený po Adamovi? Uznávam, že moja prirodzenosť je aj po krste náchylná na zlé? Uznávam, že musím bojovať proti žiadostivosti, ktorá ma zvádza na hriech?  Že som krehký a slabý? Že musím ustavične zápasiť,  aby som sa primkol k dobru? Som ochotný bojovať o svätosť? Skutočne uznávam, že Božie a cirkevné zákony sú dobré, že ma vedú k šťastnému životu? Pociťujem pokušenie „zakázaného ovocia“? Nie som zajatcom hriechu, ktorého sa nechcem pustiť? Uznávam: „Ak vravím, že som bez hriechu, klamem sám seba a niet vo mne pravdy“ (porov.1 Jn 1, 8)?