ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 10, 1 – 11

Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení. Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania; keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti. Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí. Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: „Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť.“ Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: „Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?“, totiž priviesť dolu Krista; alebo: „Kto zostúpi do priepasti?“, totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych. Ale čo hovorí? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci,“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“ 

Apoštol znova hovorí o svojej láske k židovskému národu a nástojčivo sa za nich modlí. Uznáva ich náboženskú horlivosť, ktorá však nie je v súlade s pravým poznaním Boha, lebo vierou neprijali Krista ako Mesiáša. Potvrdzuje, že pravá spravodlivosť – spása – je z viery v Ježiša Krista. Toho predstavuje ako Pána, ktorého Otec vzkriesil z mŕtvych. Slovo „Pán“ nás môže zvádzať k jeho nesprávnemu pochopeniu, lebo v slovenčine sa používa aj ako zdvorilostné oslovenie, napr.: pán učiteľ… V prípade Ježiša ide o to, že slovo „Pán“ znamená „zvrchovaný vládca“, panovník. Takže nie  „pán Ježiš“, ale Pán – Ježiš: Pán neba i zeme. Nie „pán Boh“, ale Pán – Boh.

„Lebo ak svojimi ústami vyznáš ,Ježiš je Pán!‘…“ (v. 9).

Ak má byť vyznanie „Ježiš je Pán“ úprimné, musí zahŕňať našu vieru a uznanie reality, že on vládne nad všetkým, že je Pánom zeme i neba.

Vyznať, že „Ježiš je môj Pán“, znamená prijať túto pravdu a podriadiť jej svoj život, uznať, že Ježiš má právo „hovoriť“ do môjho života. Má zahŕňať túžbu, aby sa Ježiš ujal vlády nad každou oblasťou môjho života. Pravdivo vyznať „Ježiš je môj Pán“ značí, že sa môj život prestane točiť okolo „môjho ja“ a začne sa točiť okolo Krista. Táto premena nenastane „zo dňa na deň“, ale krôčik po krôčiku. Keď som si „pánom“ ja, rozhodujem sa podľa svojich názorov, mám svoj rebríček hodnôt… Keď je mojím Pánom Ježiš, rozhodujem sa podľa evanjelia, som ochotný dať na prvé miesto Boha. Až prestanem vravieť: „Zober si hocičo, len môj vzťah, túto vec, tamtú záľubu… mi neber,“ a začnem dôverovať, že keď mi káže niečoho sa vzdať, tak iba preto, aby mi dal čosi lepšie. A to sú veci ťažké. Preto Písmo hovorí: „Nikto nemôže povedať ,Ježiš je Pán‘, iba ak v Duchu Svätom“ (1 Kor 12, 3).  A bez Ducha Svätého nikto nemôže povedať ani „Ježiš je môj Pán“. Lebo Duch Svätý dáva silu veriť a žiť Ježišovu vládu nad vesmírom, ale aj nado mnou samým. On je ten, ktorý podriadi môj život Kristovi.