|
|
Rim 10, 12 – 21
Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“ Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“ Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo. Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta. Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: „Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ. Skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím.“ A Izaiáš sa odvažuje povedať: „Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali.“ Izraelu však hovorí: „Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému.“
|
|
|
|
Ježiš je Pánom všetkých a všetkého. Je bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Po tomto vyjadrení Pavol obžalúva židovský národ, že neprijali toto Božie bohatstvo. Napriek tomu, že mali možnosť počuť Pravdu, nechceli počúvať a uveriť. Ich nevedomosť predpovedali aj proroci a vystríhali ich, aby sa nestavali proti Božiemu zjaveniu. Preto ju nemožno ospravedlniť. Nový vyvolený ľud bude zahŕňať tých, ktorí Boha nehľadali, ale keď ho stretli, tak ho prijali.
„Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému“ (v. 21).
|
|
|
|
Božia vláda nad všetkým je oprávnená, lebo všetko je dielom jeho rúk. Boh všetko stvoril a všetko aj svojou rukou udržiava. Je voči svojmu stvoreniu starostlivý. Z celého stvorenia iba človek môže slobodne a vedome prijať dobrodenia, ktoré Boh ponúka. Izraeliti ich nechceli prijať, keď im ich dával cez prorokov, a neprijali ich ani cez jeho vlastného Syna. Preto sa Boh „sťažuje“: „Celý deň som vystieral ruky,“ a oni si to nevšímali, nechceli to vidieť ani prijať.
Teraz je namieste otázka, či my vidíme Božie ruky vystreté k nám. Prijímame Božie dobrodenia cez Božie slovo, sviatosti, Cirkev, cez pápeža – veľkého proroka dnešných dní, cez ľudí, cez okolnosti…? Tiež ide o to, či vnímame Božie pôsobenie po „celý deň“, teda neustále. Koľkokrát cez deň si uvedomíme jeho prítomnosť, jeho starostlivosť? Ako často mysľou zaletíme k nemu? Zrátajme si, koľko ráz sme to urobili včera alebo dnes. Lebo Boh aj v dnešný deň hovorí: „Celý deň vystieram ruky k svojmu ľudu…“ Už iba na nás záleží, či dodá: k ľudu neposlušnému a vzdorovitému; alebo: k ľudu, ktorý sa ku mne obracia.
|
|
|
Bože, keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? (Ž 8). Čože som ja, že ku mne vystieraš svoje ruky? Pane, urob ma vnímavým na prejavy tvojej starostlivosti. Nauč ma obracať sa k tebe celý deň. Pritiahni si ma k sebe a drž ma vo svojej blízkosti.
|
|
|
Ježiš, ktorý ku mne vystiera svoje ruky
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
