ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 11, 1 – 10

Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa. Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael: „Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu.“ A čo mu odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“ A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti. Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou. Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli, ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“ A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohnú!“

Na začiatku kapitoly Pavol rozhodne odmieta možnosť, že by Boh zavrhol svoj ľud. Poukazuje na to, že on a ďalší Židia, ktorí prijali Krista za Mesiáša, sú toho dôkazom. Uvedomuje si, že kresťanov zo židovstva nie je veľa, ale uvádza príklad z čias proroka Eliáša, keď Židia upadli do modloslužby. Ľud sa klaňal Bálovi, len malá časť zostala verná jedinému pravému Bohu. Ich bolo tiež málo, ale Boh bol s nimi.

„Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom“ (v. 4).

Biblické číslo sedem je spojené s tajomstvom a symbolizuje dokonalosť a plnosť. Teda sedemtisíc mužov vyjadruje plnosť tých, ktorí zostali verní, aj keď ich nebolo mnoho. 

Boh nezavrhol svoj ľud. Ani vtedy, ani teraz. To neznamená, že sa všetci zachránili, ale že všetci dostali na záchranu šancu. „Zvyšok“ – tí, ktorí zostali verní Bohu – túto šancu využil. Tak sa títo ľudia stali nositeľmi Božích prisľúbení, Božích dobrodení pre čas, v ktorom žili, aj pre ďalšie generácie. Odkedy si Boh vyvolil Abraháma, aby z neho utvoril svoj ľud, tento ľud upadal do nedôvery, ľahostajnosti, modloslužby, do ťažkých previnení voči svojmu Bohu. Boh neodvolal svoje povolanie a vyvolenie, ale jeho nositeľom zostalo „pár verných“. Oni „uniesli“ a zachovali Božie povolanie a vyvolenie. Tak to bolo cez celé dejiny Izraela, za čias zrodu Cirkvi aj v jej temných storočiach. Tak je to aj teraz. Keď niektorí z Cirkvi zblúdili alebo blúdia, to neznamená, že prestala byť Bohom vyvoleným národom. Ani keby ich bola väčšina. Našou úlohou je starať sa o to, aby sme „nezohli kolená pred bohom tohto sveta“, ale aby sme patrili k „vernému zvyšku“. Takto budeme nositeľmi Božích prisľúbení pre svoje rodiny, pre dnešné časy, pre budúce generácie… Nemusí nás byť veľa, stačí, že budeme svätí. Nech sú pre nás povzbudením Ježišove slová: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ (Lk 12, 32).