|
|
Rim 11, 11 – 24
A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili. Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?! Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe, aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých. Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?! Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti. Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy, nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba. Povieš azda: „Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja.“ Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj! Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba. Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý. Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova. Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?!
|
|
|
|
Pavol sa tu predstavuje ako apoštol pohanov. Rozvíja myšlienku, že Boh použil odmietanie Izraela, aby aj pohanom otvoril cestu spásy. Boh preštepil „planú olivu“ – pohanov – na „ušľachtilú olivu“ – starozákonný Izrael. On je tým kmeňom, z ktorého čerpajú život kresťania z pohanstva. Preto ich Pavol upozorňuje, že sa nemôžu vyvyšovať nad Židov. Aj oni ešte byť môžu naspäť naštepení, teda prijať Krista. Z planej olivy sa nezískava olej. Už v starozákonnej dobe naštepovali konárik plodnej olivy na planú olivu.
„… ak je ich pád pre svet bohatstvom… o koľko viac ich plnosť?!“ (v. 12).
|
|
|
|
Boh aj z „potknutia sa“ Židov vyťažil dobro pre pohanov, bohatstvo pre svet. Aj z mojich chýb a pádov môže Boh vyťažiť dobro pre iných – prinajmenšom „odstrašujúci príklad“. To ma však neoprávňuje hrešiť! O koľko väčšie dobro by vzišlo z mojej svätosti! Tá vo veľkej miere závisí od toho, na čo sa nechám „naštepiť“ (kto je za tým); k čomu prirastie moje srdce. Ak som zakorenený v Božom slove, „životodarná miazga Ducha“ celkom prenikne moje vnútro, myslenie, rozhodovanie, konanie… tak ako miazga z koreňa prenikne vetvy, listy i ovocie stromu. Ak som celé hodiny ponorený v bulvárnej tlači, nekonečných telenovelách či iných pochybných filmoch, hrách, hudbe; ak je pre mňa „partia“ určovateľom hodnôt… moje srdce tam zapustí korene a duch, čo tam prúdi (!), bude prúdiť aj mnou. Až ma celkom otrávi to, o čom si myslím, že mi prináša život alebo aspoň „lepší“ život. Srdce zapúšťa korene v tom zdroji, z ktorého očakávam svoje šťastie. „Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce“ (Lk 12, 34). Nech si nikto z nás nenahovára, že jeho vnútro spomínané veci negatívne neovplyvňujú. Presviedča niekto sám seba, že ak hodí špongiu do vody a nechá ju tam ponorenú, zostane suchá?
|
|
|
Svätosť je to, po čom túžim. Svätosť je, čo potrebujem. Svätosť je to, čo chceš odo mňa ty. Vezmi si moje srdce, vezmi si moju myseľ, vezmi si moju vôľu… Chcem byť tvojím, Pane (pieseň).
|
|
|
Ježiš – jediný zdroj života
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
