ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Rim 16, 17 – 27

Prosím vás, bratia, dávajte si pozor na tých, čo vyvolávajú rozbroje a pohoršenia v protive s učením, ktoré ste prijali, a vyhýbajte sa im. Lebo takíto neslúžia Kristovi, nášmu Pánovi, ale svojmu bruchu a sladkými rečami a poklonami zvádzajú srdcia nevinných. O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť, ale chcem, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom. A Boh pokoja čoskoro rozmliaždi satana pod vašimi nohami. Milosť nášho Pána Ježiša nech je s vami. Pozdravuje vás môj spolupracovník Timotej i Lucius, Jason a Sosipater, moji pokrvní. Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi. Pozdravuje vás Gájus, hostiteľ môj i celej cirkvi. Pozdravuje vás Erastus, správca mestskej pokladnice, a brat Kvartus. A tomu, ktorý má moc utvrdiť vás podľa môjho evanjelia a hlásania Ježiša Krista na základe zjavenia tajomstva, ktoré bolo od večnosti skryté, ale teraz bolo zjavené a skrze Písma prorokov z príkazu večného Boha vyjavené všetkým národom, aby poslušne prijali vieru, jemu, jedinému múdremu Bohu sláva skrze Ježiša Krista naveky. Amen.

Nasleduje niekoľko rád a povzbudení. Kresťanom v Ríme majú ozrejmiť, ako sa správať k falošným učiteľom, ktorí vyvolávajú rozbroje a pohoršenia vnútri komunity. Pavol pred nimi varuje hlavne preto, lebo presadzujú nové učenie, ktoré je v rozpore s pravým evanjeliom. Takíto „služobníci“ slúžia iba svojim záujmom. List končí chválospevom Bohu. Je to krátke zhrnutie Pavlovho posolstva, ktorého centrom je zvesť o Kristovi a jeho spáse, ktorá je ponukou pre všetkých.

„O vašej poslušnosti už vedia všetci. Preto mám z vás radosť“ (v. 19).

Kiežby toto slovo platilo o nás všetkých, aby sa nielen svätý Pavol, ale sám Boh radoval z toho, že sme „poslušne prijali vieru“ (1, 5; 16, 26)! Katechizmus nás o tejto poslušnosti učí: „Vierou človek úplne  podriaďuje Bohu svoj rozum a svoju vôľu. Celou svojou bytosťou dáva súhlas Bohu, ktorý sa zjavuje. Túto odpoveď človeka Bohu, ktorý sa zjavuje, nazýva Sväté písmo ,poslušnosťou viery‘. Poslúchať vo viere znamená slobodne sa podriadiť počutému slovu, lebo jeho pravdivosť zaručuje Boh, ktorý je Pravda sama“ (KKC 143, 144). V praxi to znamená uveriť Bohu a nechať ho „hovoriť mi do života“… aj cez Cirkev. Prijať z Božieho slova nielen to, čo sa mi páči, čo mi vyhovuje, ale všetko. Ak Boh hovorí: „Toto rob,“ tak to robím. Keď hovorí: „Toto nerob,“ tak to nerobím.  Ak by sme boli takto poslušní, bolo by v našich životoch menej nešťastia a viac radosti. Ako hovorí Boh Izaiášovi: „Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať“ (Iz 1, 29). Božie dobrodenia môžeme naplno požívať iba vtedy, ak sa naplno podriadime Božiemu slovu. Keď sa z nášho vzťahu k Bohu, z našich farností a rodín, zo škôl… vytráca poslušnosť, vytráca sa Božie požehnanie.