|
|
1 Jn 1, 5 – 10
A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
|
|
|
|
Prichádzame k prvej definícii Božieho tajomstva v tomto liste: On je svetlo, osvecuje, zjavuje pravdu o sebe i o ľuďoch, vedie ich k spáse. Čistý život, prežívaný v láske k bratom, je znakom „chodenia vo svetle“. Kto nevyzná a neodmietne hriech, ten sa ponára do tmy. Keď ignoruje temnotu, v ktorej žije, stáva sa jej zajatcom. Kto sa tvári, akoby žiadneho hriechu, žiadnej temnoty nebolo, ten sa sám zaplieta do životného klamstva. Kto vyznáva svoje hriechy, vracia sa do svetla.
„Ak hovoríme, že máme spoločenstvo s Bohom, ale… (v. 6).
„Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme (v. 8).
|
|
|
|
Tieto verše nás vyzývajú, aby medzi našimi slovami a skutočnosťou, ktorú žijeme, nevznikla priepasť. Aby sme nielen hovorili pravdu, ale aby sme žili pravdivo. Je to stať proti „silným rečiam“. Varuje pred prázdnou samochválou. Nie naše prázdne slová, ale naše správne vnútorné postoje a činy nás robia kresťanmi. Zbožné slová majú váhu iba vtedy, ak sú potvrdené životom toho, kto ich hovorí. Slová samochvály nás často iba usvedčujú z klamstva alebo z iného hriechu a nespôsobujú nič dobré. Najnebezpečnejším klamstvom nie je to, ktoré nám niekto povedal, ani to, ktoré sme my povedali, ale to, v ktorom žijeme. Najhroznejší zo všetkých klamov je sebaklam. A smutné je to, ak nechceme nikomu dovoliť, aby nás z tej tmy vyviedol a uviedol do pravdy, teda do svetla. Dávajme si pozor na „silné reči“. Hlavne vtedy, keď sa týkajú našej prehnanej sebaistoty vo vzťahu s Bohom či našej bezhriešnosti. Iba raz nás tu Ján vyzýva k smelému hovoreniu: pri vyznávaní vlastných hriechov.
|
|
|
|
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti. Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ (Ž 26; 139).
Pane, dovoľujem ti preskúmať pravosť môjho vzťahu k tebe aj to, či sa vidím v tvojej pravde. Vyveď ma z každého sebaklamu.
|
|
|
|
Ježiš – svetlo, v ktorom niet nijakej tmy
|
|
|
Vypočujte si pieseň Púšť z nového CD s názvom Sloboda od nášho dlhoročného priateľa a člena tímu Otcovho srdca Michala Hrádockého:
|
|
|
“CD Sloboda vznikalo postupne ako ovocie premeny jedného srdca Otcovou láskou. S radosťou môžem povedať, že to srdce je moje, a s vďakou a bázňou tu zdieľam, čo mi On zjavil v modlitbe. Lebo služba v Otcovom srdci mi umožnila spočívať na Jeho srdci každý deň. A v tom je sloboda.”
Dostať sa k nemu viete TU.
|
|
|
|
