|
|
1 Kor 3, 1 – 9
A ja som vám, bratia, nemohol hovoriť ako duchovným, ale ako telesným, ako nedospelým v Kristovi. Mlieko som vám dával piť namiesto pevného pokrmu, lebo by ste ho neboli zniesli. Ale ani teraz ešte neznesiete, lebo ste ešte stále telesní. Veď keď je medzi vami žiarlivosť a svár, to nie ste telesní a nežijete len po ľudsky? Keď jeden hovorí: „Ja som Pavlov,“ a druhý: „Ja Apollov,“ či nie ste ľudia? Veď čože je Apollo? A čo Pavol? Služobníci, prostredníctvom ktorých ste uverili, a každý taký, ako mu dal Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Kto sadí i kto polieva, sú jedno, ale každý dostane vlastnú odmenu podľa toho, ako pracoval. Lebo my sme Boží spolupracovníci a vy ste Božia roľa a Božia stavba.
|
|
|
|
Pavol tu usviedča Korinťanov, že nemajú plnosť Ducha, aj keď si to myslia. Sú zameraní svetsky, egoisticky – telesne, ako dokazujú ich hádky a žiarlivosť. Potrebujú „mlieko“ pre svoju dušu, teda pokrm pre dojčatá, začiatočníkov, a nie pevný pokrm pre pokročilých, dospelých vo viere. Ani ich naviazanosť na osoby nesvedčí o ich stálosti. Pripomína im, že on aj jeho nástupca Apollo im slúžili tým, čo prijali od Pána, ale vzrast viere dáva Boh. Preto sa majú zamerať iba na neho.
„… vy ste Božia roľa a Božia stavba“ (v. 9).
|
|
|
|
Pavol bol služobníkom evanjelia, roľníkom na Božej roli a staviteľom na Božej stavbe. Tí, ktorým hlásal slovo, boli Božia roľa a stavba.
Dnes sa zamerajme na to, že my sme Božia roľa, a skúsme rozjímať v obrazoch. Dobrý hospodár má lásku k svojej pôde. Vie, že ak má prinášať hojnú úrodu, musí ju obrábať: pohnojiť, poorať, zasiať do nej dobré semeno… V zime ju nechá odpočívať. V každej tejto fáze je táto pôda úrodná, aj keď práve nie je čas zberu obilia či žatvy. My sme Božou roľou – jeho pôdou. Srdce každého z nás je pôdou pre Božie slovo. Patrí Bohu a on ho aj s láskou „obhospodaruje“. Vie, že ani pôda srdca nemôže byť stále „v čase žatvy“. Je aj plná úrody, ale inokedy zas prázdna po žatve, z času na čas rozoraná, sem-tam pohnojená, občas odpočíva… To však neznamená, že v čase, keď nie je vidieť plody, nie je dobrou pôdou. „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom, svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať“ (Kaz 3, 1n). Ide o to, aby sme aj my rešpektovali tento Boží poriadok v nás a nemali prehnané nároky na svoj výkon. Aby sme neočakávali „klasy v čase sejby“. Dôležité je, aby sme v každej fáze patrili Pánovi.
|
|
|
Ďakujem ti, dobrý Bože, že som tvojou roľou a že si dal môjmu srdcu schopnosť prinášať úrodu. Vložil si doň svoj poriadok rastu a dozrievania aj v duchovnej oblasti. Buď zvelebený za to, že nemusím mať strach, nech som v akomkoľvek štádiu, lebo som tvoj.
|
|
|
Ježiš – môj láskavý hospodár
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
