ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 11, 17 – 34

Keď vás už napomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Ale opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim. Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“ A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom. A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého. Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem.

Tu Pavol uvádza text o ustanovení Eucharistie. Jej sláveniu v Korinte predchádzalo bratské stolovanie, počas ktorého sa vyskytli neporiadky. Bohatí boli arogantní a nechceli sa deliť. Chudobní  tým boli veľmi ponižovaní. Pavol na to reaguje veľmi kriticky a zdôrazňuje reálnu prítomnosť Krista v chlebe a víne. Pri Pánovej večeri – svätej omši – Ježiš každého spája so sebou, ale spája tiež kresťanov navzájom. To je pohľad viery, ale korintská prax bola od toho veľmi ďaleko. Bohatí sa nechceli „spojiť“ s chudobnými. Preto apoštol považuje túto kresťanskú obec za chorú. Nežijú to, čo veria, že sú – tajomné telo Krista.

„Nech teda skúma človek sám seba, a tak je z toho chleba“ (v. 28)

Bohatí mali skúmať to, ako sa správajú k chudobným. Každý z nás má skúmať sám seba, v akom stave je jeho srdce, do ktorého chce prijať Krista v Eucharistii. Či chce s Kristom prijať do srdca aj svojich bratov a sestry, ktorí sú s ním na svätej omši. Naozaj máme posúdiť stav svojej duše nielen vo vzťahu k Bohu, ktorého prijímame, ale aj vo vzťahu k ľuďom, s ktorými nás Kristus spája. „Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení“(v. 310). Keby sme odsúdili hriech v sebe, neboli by sme súdení Bohom, ktorého prijímame. Možno by sme sa čudovali, koľko „korintského“ neporiadku je v nás. Ako túžime po spojení s Pánom a ako veľmi sa bránime spojeniu s bratmi, hlavne s núdznymi! Ale tak ako Korinťanov, aj nás Eucharistia zaväzuje voči chudobným (KKC 1397). Skúmajme teda dnes seba v tomto smere. A buďme veľmi konkrétni. Pred najbližšou svätou omšou si všimnime ľudí, ktorí tam sú – aj s nimi nás Ježiš zjednocuje. Nemôžeme sa tváriť, že nás sa ich problémy netýkajú. Sme ochotní deliť sa s tými, ktorým Ježiš dáva seba tak isto ako nám?