|
|
1 Kor 12, 1 – 11
A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami. Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.
|
|
|
|
V nasledujúcich kapitolách sa Pavol dotýka problematiky chariziem. Jeho zámerom nie je vytvoriť dokonalý zoznam duchovných darov. Chce ukázať, že charizma je nezaslúžený dar, ktorý udeľuje Boh, ako chce; je darovaný jednotlivým kresťanom na spoločný úžitok; a tieto charizmy vo svojej rozmanitosti sa majú začleniť do Cirkvi a prispieť k jej jednote. Dosvedčujú, že Ježiš je naozaj živý a že je Pánom.
„A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch“ (v. 1).
|
|
|
|
Je veľa kňazov, ktorí sú zranení pýchou tých, ktorí prijali charizmy, ale neprijali podriadenosť a ducha služby. A je veľa spoločenstiev, ktoré prijali charizmy aj službu, ale neboli prijaté kňazmi. Na obidvoch stranách sa urobilo veľa chýb a málo pokánia. Tieto zranenia treba uzdraviť, lebo Cirkev cez ne stále krváca. Kiežby k tomu prispela aj dnešná úvaha! Pozrime sa na charizmy ako na dary trojjediného Boha. Komu dá Duch dar, toho Ježiš povoláva k službe a Otec dá jeho službe účinnosť. Keď sa s darmi stretneme u seba či u iných, nemôžeme im teda povedať radikálne „nie“ ani ľahkovážne „áno“, lebo našou povinnosťou je skúmať ich pravosť. Tiež je dobré vedieť, že dary nepotvrdzujú svätosť tých, ktorí ich prijali, ale sú prejavom svätosti Boha, ktorý ich dáva. Keď tí, ktorí ich prijali, slúžia v láske a ich služba je v láske prijatá, sú obohatením pre celú Cirkev a prispievajú k jej rozkvetu a svätosti. Keď nám ich teda Boh dáva, prijmime ich s úctou a vďakou. Keď sme ich prijali, slúžme nimi a budujme Cirkev. Keď sa to od nás očakáva, rozlišujme a prijmime tých, ktorí ich prijali. „Toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému ako chce“ (v. 11).
|
|
|
Trojjediný Bože, viem, že ty dávaš svojim deťom iba dobré dary a dávaš ich preto, lebo to Cirkev potrebuje. Daj, nech ťa nezarmucujeme tým, že nechceme prijať tvoje dary alebo že ich používame zle, na svoju slávu a svoje zámery. Daj nám vidieť za tým všetkým teba, milujúceho, starostlivého a štedrého Boha Otca.
|
|
|
