ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 12, 12 – 31

Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť; aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú? Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.

Pavol používa obraz tela na vyjadrenie jednoty kresťanov v ich mnohorakosti. Napriek mnohým nedostatkom korintskej cirkvi, ktoré musel riešiť, nazýva túto obec „telom Kristovým“ a pripomína im, že z neho žijú. „Údy v tomto tele“ sa nedávajú dokopy z ľudskej iniciatívy, ale Duch ich povoláva, spája ich. Jeden Duch – jedno telo. Jednota sa stáva živou práve tým, že sa jej členovia navzájom prijímajú vo svojej rôznosti. Všetci sú potrební, aby telo bolo úplné. Apoštol chce zdôrazniť význam „malých“, a tak sa stáva obhajcom ľudí, ktorí nemajú spoločenskú vážnosť, sú málo cenení.

„Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy“ (v. 27).

Pri krste nás Bož Duch včlenil do Cirkvi – tajomného Kristovho tela. Duch bol daný všetkým, nielen tým, ktorí majú zvláštne charizmy. Cirkev je živý organizmus, ktorého som súčasťou; nie organizácia, ktorá je mimo mňa, ináč povedané, do ktorej ja nepatrím. Často počuť pokrstených hovoriť: „Tá Cirkev je taká, či onaká…“, akoby ju tvorili iba kňazi, biskupi a tí druhí. Pavol jasne vraví: „A keby povedalo ucho: ,Nie som oko, nepatrím k telu,‘ tým ešte neprestáva patriť k telu“ (v. 16). Keď si ja poviem: nie som kňaz, nie som katechétka… tým ešte neprestávam patriť do Cirkvi. A tak isto: „… oko nemôže povedať ruke: ,Nepotrebujem ťa!‘ ani hlava nohám: ,Nepotrebujem vás!‘“ (v. 21). Keby nám niekto povedal, že nás nepotrebuje, tým ešte neprestávame patriť do Cirkvi – Kristovho tajomného tela. Je jasné, že v Cirkvi nie je všetko v poriadku, ale to preto, lebo sme v nej my ľudia. A to, čo kritizujeme, možno škrípe preto, lebo si práve my neplníme svoju úlohu v nej. Skúsme si dnes uvedomiť množstvo darov, ktoré sme dostali a dostávame cez Cirkev od krstu. Sú to dary nenahraditeľné.