|
|
1 Kor 13, 8 – 13
Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
|
|
|
|
Pavol tu jasne poukazuje na pominuteľnosť chariziem a trvácnosť kresťanskej lásky. Láska učí správne využívať dary a chráni pred plytkou sebarealizáciou. Poznanie Boha i proroctvá sú na tomto svete iba čiastočné, nie úplné. Iba každodenne žitá láska môže človeka doviesť do trvalého dôverného spoločenstva s Bohom, kde ho bude vidieť z tváre do tváre takého, aký je.
„A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (v. 13).
|
|
|
|
Viera, nádej a láska sú „božské“ cnosti, lebo sú zamerané na Boha a sú nám Bohom vliate, teda darované (porov. KKC 1812). Láska ostatné dve prevyšuje, lebo pretrváva do večnosti. Láske sa máme učiť priamo od Boha. Máme sa ju učiť od Boha prijímať. Je totiž darom, ovocím Ducha, ktorý má schopnosť rozvíjať sa a rásť. Je zároveň postojom, o ktorý sa musíme snažiť. Akokoľvek by sme sa však snažili, skutočnú lásku si sami, bez Boha, nenacvičíme ani si ju v srdci „nevyrobíme“. Je potrebné prosiť o ňu a slobodne sa otvoriť Božej láske. Nech sa vlieva do nás a nech nás pretvára. Tak sa bude milosrdná láska, ktorá je obrazom Božej lásky, cez nás dotýkať iných. Je dobré v pokore sa postaviť pred Boha a vyznať, že sami od seba nie sme schopní takejto lásky. Nie sme schopní milovať jeho ani ľudí. Potrebujeme, aby nám dal tento veľký dar, aby nás naučil prijímať ho, rozvíjať a žiť.
|
|
|
Nekonečný Bože, nauč ma povolaniu lásky! Preto si želám a prosím: moje myšlienky nech sú láskou, moje mlčanie nech je láskou, moje modlitby nech sú láskou, moje práce nech sú láskou, moje utrpenie nech je láskou, moje obety nech sú láskou, moja pokora nech je láskou, moje sebazaprenie nech je láskou, môj odpočinok nech je láskou, moja ľútosť nech je láskou, celý môj život nech je láskou, moje umieranie nech je láskou. Ó, môj Bože, daj mi ústa lásky; ó, môj Bože, daj mi oči lásky; ó, môj Bože, daj mi ruky i nohy lásky, premeň ma celú v lásku! (sv. Terezkou z Lisieux).
|
|
|
