ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 14, 12 – 25

Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi. A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať. Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku. Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen,“ keď nevie, čo hovoríš? Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky; ale druhý sa tým nebuduje. Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci; ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov. Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí. V zákone je napísané: „Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, ale ani tak ma nepočúvnu,“ hovorí Pán. A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich; ale pre veriacich. Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia, vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“

Pavol opakovane povzbudzuje Korinťanov, aby prijímali dary. Vynakladá úsilie na to, aby pochopili, že žiadna charizma sa nemôže stať osobným majetkom obdarovaného. Majú byť ohľaduplní k jednoduchým ľuďom, lebo láska im nedovoľuje nikoho „šokovať“ charizmami.
Vyzýva ku kresťanskej dospelosti. Dáva im za vzor seba samého. On prijal dary, ale zvolil si cestu lásky a jednoduchosti a najmä toho, čo je pri šírení viery podstatné.

„Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia“ (v. 14; ekum. prekl.)

Modlitba v jazykoch nie je jedinou modlitbou, keď môže byť naša myseľ bez ovocia, bez úžitku. Keby to tak bolo, boli by tí, ktorí majú dar jazykov, znevýhodnení. Priznajme si: koľkokrát je naša myseľ (možno aj duch) bez ovocia – nezapojená do modlitby – napríklad pri ruženci, pri čítaní Písma alebo aj pri svätej omši? Sme mysľou kdekoľvek inde, len nie pri Bohu. A nemá to tak byť. Keď sa „stratím“, mám sa naspäť k nemu vrátiť a nedovoliť svojej mysli, aby sa túlala. Ak sa modlím aj mysľou, moja myseľ prináša ovocie. Keď napríklad rozmýšľam nad tým, čo čítam alebo čo sa kňaz modlí, a pripájam sa k tejto modlitbe; alebo keď vzdávam vďaky a rozmýšľam, za čo by som mohol ešte poďakovať – to je dobré. Keď to robím nahlas v spoločenstve, v rodine, aj druhí sa tým budujú. Pán Ježiš hovorí: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi“ (Jn 15, 8). To platí aj o ovocí našej mysle, našich úst, našich rúk… A ešte vraví, že si nás na to vyvolil a ustanovil, aby toho ovocia bolo veľa a aby bolo trvalé (porov. Jn 15, 16). Tak zapájajme do modlitby svoju myseľ, aby sme ju nenechali bez ovocia.