ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Kor 15, 20 – 34

Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu. Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil. A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom. Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich? A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu? Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“ Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.

Pavol poukazuje na toto: keby Kristus nevstal, nemali by sme žiadnu nádej. A oproti tomu stavia neotrasiteľnú istotu viery: Kristus bol vzkriesený, preto majú nádej mŕtvi i my. Keďže Kristus je „prvotinou vzkriesenia“, potom bude nasledovať aj naše vzkriesenie. Keďže je víťazom nad smrťou, tak je víťazom aj nad našou smrťou. Pri Ježišovom príchode v sláve budú všetci vzkriesení. Každý Boží nepriateľ bude úplne zbavený moci. Aj smrť. Všetci sa podrobia Kristovej vláde. (Krst za mŕtvych bol pravdepodobne jedným zo zástupných skutkov za mŕtvych, ktoré boli vtedy obvyklé. Bol zakázaný koncilom v Kartágu r. 379.)

„… tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ (v. 22).

To, že všetci umierajú, je nepopierateľné a blízke skúsenosti každého z nás. A to, že naše telá budú vzkriesené, je tiež realitou, aj keď si ju zatiaľ nemôžeme overiť. Je to pravda viery. „Boh dá nášmu telu neporušiteľný život, keď ho mocou Ježišovho zmŕtvychvstania spojí s našou dušou. Kto vstane z mŕtvych? Všetci ľudia, ktorí zomreli: Tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie (Jn 5, 29)“ (KKC 997 n). To znamená, že tí, ktorí zomierajú v stave milosti a priateľstva s Bohom, sú v nebi a budú s ním žiť vo večnej blaženosti aj po vzkriesení tela. Telá tých,  ktorých duše budú v pekle, budú tiež vzkriesené. Ale na odsúdenie a večné utrpenie. (Tomu hovoríme večná smrť, lebo život bez Boha vo večnom utrpení sa ani nedá nazvať skutočným životom.) V nebi je najväčšou blaženosťou to, že duše vidia Boha z tváre do tváre. Hlavný trest pekla spočíva vo večnej odlúčenosti od Boha. Po Ježišovom druhom príchode budú mať na tejto radosti či utrpení účasť už aj vzkriesené telá. Naveky. Tieto pravdy nech nie sú pre nás „strašiakom“, ale výzvou na zodpovednosť a obrátenie. Lebo: Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.