ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

1 Pt 1, 1 – 9

Peter, apoštol Ježiša Krista, vyvoleným, čo sú ako cudzinci v diaspóre v Ponte, Galácii, Kappadócii, Ázii a Bitýnii, ktorých Boh Otec vopred poznal a Duchom posvätil, aby boli poslušní a pokropení krvou Ježiša Krista: Milosť vám a pokoj v hojnosti. Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší.

Prvý Petrov list je ako obežník adresovaný kresťanom v Malej Ázii. V čase jeho napísania sa prehlboval nezmieriteľný protiklad medzi kresťanstvom a pohanstvom. Kresťania nepreukazovali cisárovi božskú poctu, a tak boli považovaní za nepriateľov štátu.
V úvode listu chce Peter posilniť povedomie o ich vyvolení a odlišnosti od pohanského sveta. Boh sa k nim hriešnym milostivo sklonil a krstom ich znovuzrodil k životu. Plnosť dedičstva na nich čaká v nebi. Ježiša predstavuje ako stred viery, aj keď ho čitatelia nevideli na vlastné oči. Túto vieru sprevádza radosť a jej cieľom je spása duší.

„Aby vám vaša vyskúšaná viera bola omnoho cennejšia ako pominuteľné  zlato“ (v. 7).

Zlato je vzácny kov. Jeho pravosť sa skúša ohňom. To, čo nie je v zlate „zlaté“, sa z neho odplaví alebo jednoducho zhorí. Ohňom sa tak stáva rýdzejšie a vzácnejšie. Pretavené zlato je cennejšie ako nepretavené. 
„Ohňom“, ktorý očisťuje a upevňuje našu vieru, sú skúšky rôzneho druhu. V skúškach si overujeme, aká je naša viera, odplavujú sa z nej nánosy mŕtvej zvykovosti či formálnosti. Skúšky sú pre našu vieru potrebné. Keď sa nám v živote darí a nič nepríjemné nás nestretne, vtedy je ľahké veriť. Ale keď podstupujeme Božiu výchovu, musíme zápasiť o vieru – napríklad aj o vieru v to, že nás Boh má rád. V ťažkých chvíľach, keď zakúšame Božiu pomoc a jeho milosrdenstvo, sa naša viera stáva pevnejšou, rýdzejšou a stálejšou. 
Viera je cennejšia ako zlato; siaha až do večnosti. Vyskúšaná viera je cennejšia ako nevyskúšaná. Získava na kvalite. Vnáša do života istotu v Bohu. Skúšky teda nie sú niečím negatívnym, ale ak ich prežívame vo viere, dávajú nášmu životu pevnosť a stálosť.