Sk 4, 1 – 14

Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili, a vzrástol počet mužov na päťtisíc. Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, postavili ich do stredu a pýtali sa ich: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať.