|
Sk 11, 1 – 18
Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. A počul som, aj hlas, ktorý mi hovoril: ,Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ No ja som povedal: ,Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!‘ Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: ,Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: ,Pošli do Joppe a zavolaj ši Šimona s prímením Peter; on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.‘ Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ,Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“
|
