|
|
Sk 12, 12 – 25
Ako o tom uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa. Keď zabúchal na dvere pri bráne, vyšla dievčina menom Rodé a načúvala. Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. Oni jej povedali: „Šalieš!“ Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: „To je jeho anjel.“ Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli. Pokynul im rukou aby boli ticho, a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: „Oznámte to, Jakubovi a bratom.“ Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto. Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom. Herodes ho hľadal a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judey do Cézarey a tam sa zdržiaval. Bol nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov. Ale oni svorne prišli za ním, získali si kráľovho komorníka Blasta a prosili o pokoj, lebo ich kraj sa živil kráľovým obilím. V určený deň Herodes, oblečený do kráľovského rúcha, sadol si na trón a prehovoril k nim. Ľud mu privolával: „Toto je Boží hlas, nie ľudský!“ Ale vtom ho zasiahol Pánov anjel, lebo nevzdal Bohu slávu, a skonal rozožratý červami. A Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo. Keď Barnabáš a Šavol splnili v Jeruzaleme svoju úlohu, vrátili sa a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek.
|
|
|
|
V dome Márie, matky Jána, bolo mnoho zhromaždených a modlili sa za Petra. Keď zabúchal na ich bránu, nemohli tomu uveriť. Medzi vojakmi vo väzení nastal poplach, keď tam Petra nenašli.
„Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli“ (v. 16).
Peter vošiel k svojim verným a vyrozprával im, ako ho Pán vyviedol zo žalára. Potom odišiel na iné miesto.
|
|
|
Petrovi priatelia sa začali za neho intenzívne modliť, keď bol v nebezpečenstve. Peter bol spútaný, bol v okovách; a Cirkev sa za neho bez prestania modlila. Keď bol oslobodený, prišiel k svojim – k tým, ktorí sa za neho modlili – a porozprával im o svojom oslobodení. Toto Božie slovo mi dáva radostnú nádej, že tí, za ktorých volám k Bohu – lebo sú v nebezpečenstve a sú dokonca „spútaní“ – jedného dňa „zaklopú na moje dvere“. Uvidím ich oslobodených a budem počuť, ako ich Pán z toho všetkého vyslobodil.
|
|
|
(por. Ž 126)
Chcem sa teraz, Pane, v nádeji a radosti modliť inšpirovaný žalmistom: Keď, Pane, privedieš späť zajatcov, budeme ako vo sne. Ústa budeme mať plné radosti a jazyk plný plesania. Vtedy sa bude hovoriť medzi ľuďmi: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“ Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť. Zmeň, Pane, ich zajatie ako potoky na juhu krajiny. Keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú. Keď sejeme v slzách, s jasotom budeme žať (porov. Ž 126).
Ďakujem ti, že môžem mať smelú dôveru v teba, že vraciaš oslobodených do rodín, spoločenstiev, do Cirkvi – k svojim.
|
|
|
Ježiš – moja radosť a nádej
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
