|
|
Sk 13, 13 – 25
Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“ Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! Boh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: ,Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.‘ Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. Keď Ján končil svoj beh, hovoril: ,Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.‘“
|
|
|
|
Pavol a spoločníci došli do Antiochie v Pizídii. Vošli do synagógy, kde sa čítal Zákon a Proroci. Pavol k nim začal hovoriť. Cez dejiny Izraela, Božieho vyvoleného ľudu, im ohlásil Spasiteľa – Krista, ktorý pochádza z potomstva kráľa Dávida.
„Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“ (v. 15).
Takto vyzval predstavený synagógy Pavla a ostatných. A on prehovoril k Židom.
|
|
|
Pavol nosil v sebe zvesť o Kristovi ako radostnú zvesť. Vedel, že táto zvesť je na povzbudenie tým, ktorí ho počúvali. Pri týchto slovách sa zamýšľam, či je aj pre mňa radostné to, že Kristus je môj Spasiteľ a Pán. Neberiem to skôr ako ťarchu, ktorú „musím“ niesť? A potom: Aké sú poväčšine moje reči? Keby som mal povedať iba to, čo je v mojom srdci kladné, povzbudivé, mal by som čo povedať? Nie sú moje slová plné negativizmu a šomrania, ktoré sa prenášajú na iných? Apoštol Jakub píše: „Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo“ (Jak 3, 2). A starozákonný Sirachovec: „Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe! Ver mi, neroztrhne ťa“ (Sir 19, 10).
|
|
|
Pane Ježišu, tvoje slová priniesli ľuďom život. Odprosujem ťa za každé šomranie, ohováranie, za všetko negatívne, čo zbytočne vyšlo z mojich úst. Moje slová „priniesli smrť“ pokoju, priateľstvu, nádeji, láske… v srdciach ľudí. „Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí (Ž 141, 3). „Pane, Jahve, Ty si mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdzaš mi ucho, aby som počúval ako učeník“ (Iz 50, 4). Prosím ťa aj o milosť, aby som sa nepridával k zlým rečiam, ale aby sa „na mne“ zastavili.
|
|
|
Ježiš, ktorého slová sú Duch a život
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
