|
|
Sk 13, 26 – 43
„Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: ,Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.‘ A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: ,Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.‘ A preto aj na inom mieste hovorí: ,Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.‘ Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov: ,Pozrite, pohŕdači, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dni vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať.‘“ Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
|
|
|
|
Pavlova reč Židom pokračuje. Hovorí o ukrižovaní Ježiša a jeho zmŕtvychvstaní, ktoré dosvedčuje biblickými textami zo Starého zákona. Ohlasuje spásu, ktorú dosiahnu tí, ktorí uveria v Ježiša Krista. Poslucháčov vyzýva, aby sa otvorili tejto viere. Pri odchode ho prosili, aby im o tom hovoril aj nasledujúcu sobotu.
„Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov“ (v. 40).
A Proroci hovoria: „Pozrite, pohŕdači…“ (v. 41).
|
|
|
Na čo si teda máme dávať pozor? Aby sme sa nestali tými, ktorí pohrdnú Bohom a jeho zjavením. Pavol tu rozpráva o odsúdení Ježiša, o jeho smrti, vzkriesení. Pri týchto udalostiach si všimnime dva postoje u ľudí, ktorí to všetko videli a počuli. Jedni, ktorí to prijali s vierou a stali sa svedkami. Druhí, ktorí videli a počuli to isté, aj sa čudovali, ale neuverili a pohrdli tým. Toto sa opakuje v dejinách hlásania evanjelia až do dnešných dní. Každý je pozvaný byť pri tom. Teraz je na mne, aby som sa rozhodol. Chcem byť svedkom živého Boha, alebo…? Je ešte jedna možnosť – nezáujem, vlažnosť. O tom Ježiš hovorí: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst“ (Zjv 3, 15 – 16).
|
|
|
Veľký a mocný Bože, veľakrát som už bol v situácii, keď som jasne vedel, že to, čo sa stalo, musela byť „tvoja ruka“. Naozaj nechcem byť pohŕdačom – mám z toho hrôzu. Ale hrozí mi vlažnosť – keď ťa neberiem dosť vážne, hlavne tvoje slovo. Nechce sa mi ísť do vzťahu s tebou naplno a ani neviem, čo s tým. Akosi sa nemôžem „pohnúť z miesta“. Spolieham sa, Pane, na tvoju trpezlivosť a tvoje milosrdenstvo. Nenechaj ma odísť. Pritiahni si ma k sebe. Ja si budem dávať pozor.
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
