|
|
Sk 14, 1 – 20
V Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov a Grékov. Ale Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom. Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami. A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi. Ale keď sa ich pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“ Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali. Ale na to prišli z Antiochie a Ikónia Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy. Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe.
|
|
|
|
Misijné pôsobenie Barnabáša a Pavla sa presunulo do Ikónia. Tu sa im prihodilo čosi podobné ako v Antiochii. Vošli do synagógy a hovorili. Obyvatelia mesta sa rozdelili. Niektorí boli za, iní proti a tí ich chceli ukameňovať, takže museli utiecť. Odišli do Lystry. Tam Pavol zázračne uzdravil chorého muža. Obyvatelia nazvali apoštolov vtelenými bohmi.
„A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať“ (v. 13).
Takto im chceli preukázať poklonu ako bohom. Misionárom sa len horko-ťažko podarilo zabrániť im v tom.
|
|
|
Títo pohania nám môžu byť vzorom. Hneď ako uvideli zázrak, boli pripravení vzdať pôvodcovi tejto moci úctu a poklonu, ktorá mu patrí. Vedeli, že to nebolo z moci ľudskej, ale Božej. A ak to urobil Boh, patrí mu chvála, ktorú prejavovali obetovaním zvierat.
Je pre mňa dôležité, aby som sa cvičil vo vzdávaní vďaky a chvály Bohu. Oproti pohanom mám veľkú výhodu. Nemusím ako oni skúmať, ktorý z bohov to či ono urobil. Potrebujem iba popretkávať deň krátkymi modlitbami chvály a vďaky pravému jedinému Bohu. Naučiť sa ďakovať mu aj za maličkosti vtedy a tam, kde sa stanú. Neotáľať s tým až do večernej modlitby. Tak budem celý deň napojený na neho.
|
|
|
Ďakujem ti, svätý Bože, za tento nový deň. Za to, že vyšlo slnko, aj za každý mrak. Za všetko pekné, čo si stvoril, aj za to, že si mi dal oči, aby som videl tú krásu, ktorá je od teba. Za ľudí aj situácie, za úsmev a pozdravy, za jedlo i za to, že mi dobre trávi. Tebe, svätý Bože, patrí chvála, lebo to všetko mám z tvojej dobroty. Nauč ma, prosím, obracať sa takto na teba počas celého dňa.
|
|
|
Ježiš, ktorému patrí moja chvála a vďaka
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
