|
|
Sk 15, 12 – 21
Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia, vypočujte ma! Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: ,Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, známe od vekov.‘ Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“
|
|
|
|
Po Petrovi sa ujali slova Barnabáš a Pavol, ktorí tiež potvrdili, že Boh robil medzi pohanmi divy a zázraky. Nakoniec Jakub – predstaviteľ cirkvi v Jeruzaleme – potvrdil slovami z proroka Amosa, že spása skrze vieru v Ježiša je darovaná všetkým.
„Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno“ (v. 14).
Naozaj to bol Boh, ktorý si vyvolil izraelský národ. A on sa rozhodol, aby sme v Kristovi boli všetci jeho novým ľudom. Židia, aj pohania.
|
|
|
„Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“ (Jn 15, 16 ), hovorí Ježiš. To isté platilo vtedy a platí to i teraz. Aj my sme kresťania z pohanstva. Ale zamerajme sa skôr na Božiu iniciatívu. Boh nás miloval ako prvý a vyvolil si nás; poznal nás skôr ako my jeho; hľadá nás skôr, ako my zistíme, že sme sa stratili. Vybral si nás za svoje vlastníctvo. Vo všetkom nás predchádza, až potom nasleduje naša odpoveď. Toto slovo ma privádza do úžasu nad mojím Bohom. Ako píše apoštol Peter: „Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ“ (1 Pt 2, 9; ekum. prekl.). Som jeho, patrím mu, lebo ON sa takto rozhodol. Je nezištný a veľkorysý. Patrím takémuto úžasnému Bohu a bez vlastných zásluh.
|
|
|
„Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu. Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a oslavujme ho žalmami. Lebo Pán je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ. V jeho moci sú zemské hlbiny a jemu patria aj nebotyčné štíty. Jeho je more, veď on ho stvoril, i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky. Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. Lebo on je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.“
(Ž 95)
|
|
|
Ježiš, ktorý si ma vybral
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
