|
|
Sk 16, 25 – 40
O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť lebo si myslel že väzni ušli. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“ Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu. Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“ Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: „Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!“ Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!“ Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta. Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.
|
|
|
|
Pavlovi a Sílasovi zovreli nohy do klady. Oni sa však modlili a spievali Bohu chválospevy. Nastalo zemetrasenie, pohli sa základy žalára, dvere sa otvorili a väzňom sa uvoľnili putá. Strážca väzenia uveril a ešte v noci sa dal pokrstiť so všetkými, čo boli v jeho dome. Ráno prišli úradníci, odprosili Pavla a Sílasa, že ich bez vyšetrovania zbili a uväznili, a vyviedli ich na slobodu. Potom odišli z mesta.
„Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa“ (v. 29).
Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia dokorán, vytasil meč a chcel sa zabiť.
|
|
|
Žalárnik videl na prvý pohľad svoju situáciu ako beznádejnú. Bol to preňho dôvod na samovraždu. Keď si vypýtal svetlo a pozrel sa na vec lepšie a hlbšie, zistil, že to nie je také zlé. Ba dokonca mu tieto udalosti priniesli záchranu. Spásu jeho i celej jeho rodiny.
Aj mňa môže povrchný pohľad na rôzne ťažké situácie priviesť k zúfalstvu, depresii, beznádeji, k duchovnej smrti.
Mnohokrát stačí malé Božie „svetielko“, aby som nestúpil vedľa. Stačí sa na veci pozrieť z Božieho pohľadu, z pohľadu Božieho slova a prestanú byť beznádejné a neriešiteľné.
|
|
|
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň.
Ty, môj Bože, rozjasňuješ vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Tvoje slovo, Pane, je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.
Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst
a pouč ma o svojich zámeroch.
Môj život je stále v nebezpečenstve,
ale ja nezabúdam na tvoj zákon.
(porov. Ž 18, 29n; Ž 119, 105n)
|
|
|
Ježiš – moje Svetlo a moja Spása
|
|
|
Viac o tom, na čo využijeme vaše 2%, si môžete prečítať TU. |
|
|
