ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA

Pozri v internetovom prehliadači

Sk 21, 15 – 26 

Po týchto dňoch sme sa pripravili a vystupovali sme do Jeruzalema. S nami šli aj niektorí učeníci z Cézarey a viedli so sebou istého Cyperčana Mnazona, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať. Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás milo prijali. Na druhý deň šiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli všetci starší. Pozdravil ich a dopodrobna vyrozprával, čo urobil Boh prostredníctvom jeho služby medzi pohanmi. Keď to počuli, oslavovali Boha a jemu povedali: „Vidíš, brat, koľko tisíc Židov uverilo a všetci horlia za zákon. Ale o tebe sa dopočuli, že učíš všetkých Židov, čo sú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, a hovoríš, že nemajú obrezávať svojich synov ani žiť podľa zvykov. Čo teda robiť? Isto sa dozvedia, že si prišiel. Urob teda toto, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú sľub. Vezmi ich, posväť sa s nimi a zaplať za nich; aby si dali oholiť hlavu. Tak zvedia všetci, že nie je nič na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám zachovávaš zákon a žiješ podľa neho. A o pohanoch, čo uverili, sme rozhodli a napísali, aby sa zdŕžali mäsa obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.“ A tak Pavol vzal tých mužov, na druhý deň sa s nimi očistil, vošiel do chrámu a ohlásil, že sa končia dni očisťovania, len čo sa prinesie za každého z nich obeta.  

Pavol prišiel s tými, čo ho sprevádzali, do Jezuzalema. Navštívil Jakuba, Ježišovho príbuzného a zodpovedného za cirkev v tomto meste. Zhromaždili sa tam aj starší kresťanskej obce. Pavol im hovoril o svojej misijnej činnosti medzi pohanmi. Židokresťania boli na Pavla nahnevaní na základe falošných obvinení, podľa ktorých vraj Pavol vyzýva Izraelitov, aby opustili zachovávanie Mojžišovho zákona.

To však neznamenalo zavrhnutie tohto zákona, ale to, že ho kresťania – hlavne zo židovstva – neboli povinní zachovávať.

„Po týchto dňoch sme sa pripravili a vystupovali sme do Jeruzalema“ (v. 15).

Všimnime si podobnosť Pavla s Ježišom. Keď Ježiš predpovedal svoje utrpenie a Peter tvrdil, že sa mu to nesmie stať, Ježiš povedal: „Choď mi z cesty, satan… nemáš zmysel pre Božie veci…“ (Mt 16, 21n). Keď Pavla odhovárali, aby nešiel do Jeruzalema, povedal: „Čo to robíte!?“ (v. 13). A teraz – Pavol vystupuje do Jeruzalema, tak ako tam vystupoval Ježiš pred svojou smrťou. Evanjelista o tom píše: „Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním“ (Mk 10, 32n).  Pavol bol odhodlaný nasledovať svojho Majstra, ba priam bol ním priťahovaný. Boli si veľmi blízki. V duši Pavla sa mohlo odohrávať niečo podobné ako v duši Krista, keďže vonkajšie udalosti boli také podobné.

Táto podobnosť sŕdc je pre mňa veľmi príťažlivá. Keď mohol mať Pavol také postoje srdca ako Kristus, nie je to ani pre mňa nemožné.