ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA

Pozri v internetovom prehliadači

Sk 21, 27 – 40
 

Keď sa tých sedem dní už končilo, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Pobúrili celý zástup, položili naň ruky a kričali: „Mužovia, Izraeliti, pomáhajte! Toto je ten človek, čo všetkých všade učí proti ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu. Ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.“ V meste s ním totiž videli Efezana Trofima a mysleli si, že Pavol ho voviedol do chrámu. Celé mesto sa rozbúrilo a začal sa zbiehať ľud. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zatvorili brány. Už ho chceli zabiť, keď došlo veliteľovi kohorty hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri. On si hneď vzal vojakov a stotníkov a zbehol k nim. Keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. Tu veliteľ pristúpil k nemu, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Potom sa opýtal, kto je to a čo vykonal. Ale v dave každý vykrikoval niečo iné. A keď sa v tom zmätku nemohol dozvedieť nič isté, rozkázal ho odviesť do pevnosti. Keď prišiel ku schodom, museli ho pre násilie davu vojaci niesť, lebo celé množstvo ľudu šlo za ním a kričali: „Preč s ním!“ Keď ho už mali voviesť do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: „Smiem ti niečo povedať?“ On vravel: „Ty vieš po grécky? Nie si ty ten Egypťan, čo nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť štyritisíc zbojníkov?“ Pavol povedal: „Ja som Žid z cilícijského Tarzu, občan nie neznámeho mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.“ On mu dovolil a Pavol, ako stál na schodoch, pokynul ľudu rukou. Keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim po hebrejsky:

Pavla zbadali v chráme niektorí Židia z Ázie. Obvinili ho, že znesvätil posvätné miesto tým, že tam priviedol pohana. Bola to však iba ich domnienka.

„Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zatvorili brány“ (v. 30).                        

Kričali: „Preč s ním!“ a chceli ho zabiť. Keď videli prichádzať rímskych vojakov, prestali ho biť.

Tí Židia, ktorí obvinili Pavla, si neoverili, či to, čo si mysleli, bola skutočná pravda. Zakladali svoje súdy na domýšľavosti a ešte k tomu chceli veci riešiť po svojom. Povýšili svoju vlastnú spravodlivosť nad skutočnú Spravodlivosť. Pavol  tiež píše: „Pretože nepoznajú Božiu spravodlivosť a snažia sa uplatniť svoju spravodlivosť, nepodrobili sa Božej spravodlivosti“(Rim 10, 3; ekum. prekl.).  Vo svojej  samospravodlivosti chceli Pavla vylúčiť z chrámu – teda z dobier, ktoré sami požívali. A pritom sa oni sami svojimi postojmi voči Pavlovi vylučovali z Božích dobier, ktoré im núkal. A boli to oveľa väčšie dobrá, ako si vedeli predstaviť. Aj ja si mám dávať veľký pozor na posudzovanie situácií a na svoje súdy. Nemám robiť unáhlené uzávery bez overenia ozajstnej pravdy. Lebo moje myšlienky často nie sú v súlade s Božími  myšlienkami a moje súdy sú ďaleko od Božích spravodlivých súdov.

Svojou samospravodlivosťou si veľmi ľahko „zatváram dvere“ pred veľkými dobrami, ktoré mi Boh núka aj cez ľudí, ktorých nespravodlivo posudzujem.