ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Sk 26, 12 – 23

„Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba, jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.‘ Ja som sa spýtal: ,Kto si, Pane?‘ A Pán povedal: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi; ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči; aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu; a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.‘ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť. Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom.“

Pavol už tretíkrát hovorí o svojom obrátení. Ani v najmenšom neberie do úvahy obvinenia, ktoré proti nemu vzniesli Židia, ale snaží sa vyzdvihnúť veľkosť kresťanskej viery. Týmto sa jeho obhajoba stáva svedectvom o Kristovi. Hovorí o ňom ako o niekom, kto z vlastnej iniciatívy a nečakane prenikol do jeho života na ceste do Damasku.                                                 
„… lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl“ (v. 16).

Ježiš sa zjavil Pavlovi preto, aby ho urobil nástrojom, nádobou, ktorá zanesie jeho meno pohanom.

Pavol, poslušný svojmu svedomiu i nebeskému videniu, žil toto svoje povolanie v plnosti. Žil podľa svojho poznania.

Nám sa Boh tiež zjavuje, dáva sa nám poznať, ako sme o tom už rozjímali. Okrem našej vlastnej spásy je to preto, aby sme boli služobníkmi a svedkami Boha, ktorý sa nám zjavuje. Podľa poznania, ktoré sa nám dostalo. „A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme!“ (Flp 3, 15n).

On isto od nás nebude chcieť, aby sme svedčili o niečom, čo dal poznať našim priateľom. Za to, čo sme dostali, sme však zodpovední. Ak chcem slúžiť Bohu, nemám slúžiť svojim predstavám, plánom, ale naozaj jemu a tomu, čo mi dal poznať. Či už sa mi zdá, že mám málo poznania a zjavenia, alebo veľa, môžem mu to ponúknuť – a to je už spolupráca s ním. Potom to Pán rozmnoží – ako chleby a ryby. Ježiš z nich neurobil hneď na začiatku obrovskú kopu jedla, ale postupne ich rozdávaním pribúdalo.