ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Sk 28, 11 – 22

Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexaridrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence. Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni. Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma. Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť. Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil. O tri dni zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. Oni ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale nie že by som chcel niečo žalovať na svoj národ. Pre toto som sa chcel stretnúť a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou.“ Oni mu odpovedali: „My sme nedostali ani list o tebe z Judey, ani neprišiel nik z bratov a neohlásil, ani nehovoril o tebe nič zlé. Ale radi by sme od teba počuť, ako zmýšľaš, lebo je nám známe o tejto sekte, že jej všade odporujú.“

Po troch mesiacoch nastúpili na inú loď a pohli sa z Malty. Keď došli do Ríma, Pavol dostal domáce väzenie, pričom ho nepretržite strážil jeden vojak. Hneď sa chcel stretnúť s predstaviteľmi tamojšej židovskej obce, ktorá bola veľmi vážená a početná. Pri tomto prvom stretnutí sa im Pavol predstavuje a v krátkosti opisuje svoju situáciu.

„Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli…“ (v. 13).

Lukáš tu (aj v Sk 27,13) spomína južný vietor ako niečo veľmi dobré pre ich plavbu, pre dosiahnutie cieľa ich cesty. Dnes sa možno v trocha netypickom rozjímaní zastavíme pri tom, komu je aký „vietor dobrý do plachiet“. My sme tu na severnej pologuli zvyknutí hovoriť: teplý južný vetrík a studený severák. A na opačnej, južnej pologuli hovoria naopak: teplý severný vetrík, ktorý vanie od rovníka, a studený južný vietor, ktorý veje od južného polárneho kruhu, od Antarktídy. Z tohto by sme mohli vyvodiť jednoduchú zásadu: nie všetko, čo je dobré pre mňa, je dobré aj pre iných. A tiež nie všetko, čo je dobré pre iných, je dobré pre mňa. Platí to tak v duchovnej oblasti, ako aj inde. Každý má inú minulosť, žije v iných podmienkach, má iné predstavy, možnosti i schopnosti.

Môžem iným poradiť, čo mne v danej situácii pomohlo, ale nemôžem ich nútiť, aby to robili tak isto. A ja sa tiež môžem rozhodnúť – ak ide o rozhodnutie medzi dobrom a dobrom. Musím si uvedomiť, že ak niekto robí veci ináč, ešte to nemusí robiť zle. Môže to byť dokonca lepšie. Týka sa to bežných prác v garáži či v kuchyni, ale aj evanjelizácie či pastorácie, zamestnania či modlitby. Boh má pre každého „príhodný vietor do plachiet“. Tak ako svätci – každý je iný, ale všetci sú svätí.