ÚVOD k biblickým zamysleniam formou LECTIO DIVINA
ARCHÍV biblických zamyslení na stránke UPECE ZA

Pozri v internetovom prehliadači

Sk 28, 23 – 31 

Určili mu deň a mnoho ich prišlo k nemu na byt. On im od rána až do večera vysvetľoval, svedčil o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov. Niektorí verili tomu, čo hovoril, iní zasa neverili. Keď sa nevedeli medzi sebou dohodnúť, rozišli sa a Pavol povedal iba toto slovo: „Dobre povedal Duch Svätý skrze proroka Izaiáša vašim otcom: ,Choď k tomu ľudu a povedz: Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby azda očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich neuzdravil.‘ Nech je vám teda známe, že sa táto Božia spása posiela pohanom. Oni budú počúvať.“ Ako to povedal, Židia od neho odišli, ale medzi sebou sa veľmi dohadovali. Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali. Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.   

Pri druhom stretnutí sa Pavol rozhodol otvorene hovoriť so Židmi o Ježišovi na základe Starého zákona. Poslucháči sa rozdelili na dva tábory: jedni vieru v Ježiša prijali, druhí ju rázne odmietli. Väzenie v Ríme trvalo dva roky. Lukáš nehovorí o výsledku procesu. O umučení sv. Pavla píše Klement Rímsky v liste z konca prvého storočia.

Podľa niektorých tradícií Pavla po tomto väzení oslobodili (porov. 2 Tim 4, 17) a odobral sa do Španielska (porov. Rim 15, 24). Keď sa znovu vrátil do Ríma, podstúpil tam mučenícku smrť sťatím. Rok jeho umučenia je 67 alebo 68.

„Niektorí verili tomu, čo hovoril, iní zasa neverili“ (v. 24).

Židia sa rozdelili, keď počuli hovoriť Pavla o Ježišovi Kristovi ako o prorokmi predpovedanom Spasiteľovi. Keďže sa nevedeli dohodnúť, rozišli sa. Tí, čo uverili, uverili vlastne Božiemu slovu hlásanému skrze Pavla. Uznali pravdivosť aj citovaného Izaiášovho proroctva (v. 26 – 27), dostali svetlo a nechali sa usvedčiť. Pripustili: „Naozaj som Božie slovo doteraz počúval, ale vlastne som ho nepočul. Mám oči, ale jeho svetlo som nevidel; mám srdce, ale doteraz som ho nechápal, neobrátil som sa a nedal som sa ním uzdraviť.“ Tí, čo neuverili, nepriznali, že nepočujú správne, nechápu, nevidia, že majú otupené srdce a potrebujú obrátenie i uzdravenie.

Tieto verše sú pre mňa „školou“, ako pristupovať k hlásanému či písanému Božiemu slovu. Mám mať postoj otvoreného srdca: toto slovo mi má čo povedať, lebo nepočujem vždy správne, mnoho vecí nechápem a nevidím, mám často zatvrdené srdce a potrebujem obrátenie i uzdravenie.