List Rimanom nie je mojou obľúbenou knihou, lebo ju považujem za náročnú na pochopenie. Ale aj tak má niektoré úžasné myšlienky a citát z Listu Rimanom 5,5 je jednou z nich. ‘A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého.’ Čo je to teda nádej?

Môj vnuk mi ukázal niektoré brožúrky o nádeji, ktoré napísali deti po lockdowne spôsobenom covidom. Vyjadrovali túžby a sny detí. Ale táto nádej je spojená s neistotou; želaná udalosť môže ale nemusí nastať; a keď nenastane, je tam sklamanie. Ale nádej, ktorú má Pavol, je očakávanie plné dôvery, že sa stane niečo dobré, aj keď súčasné okolnosti sú náročné. A my môžeme mať túto nádej, lebo Boh vylial Ducha Svätého do našich sŕdc. Boh plní svoje prísľuby; tu nie je pochybnosť ani neistota.

V tejto stati je tiež druhá nádej: je to nádej na Božiu slávu, kde sa náš charakter zdokonaľuje, keď sme posväcovaní. Ja o tom rozmýšľam nasledovne. Máme dva bankové účty, jeden pozemský a jeden duchovný. Keď pracuješ, na tvoj pozemský účet prichádzajú peniaze za prácu, ktorú vykonávaš. V nebeskom kráľovstve prichádza na tvoj duchovný účet spravodlivosť pre tvoju vieru. Nie sme ospravedlnení u Boha za to, že dodržiavame pravidlá alebo za to, čo robíme. U Boha sme ospravedlnení z viery v Božie slová. Abrahám aj Dávid to zažili napriek svojim chybám a zlyhaniam. Tak Dávid prehlásil, že Boh ‘nám naše hriechy nepripočíta’ (Rimanom 4,1-8). To je Boží dar milosti pre nich a tiež aj pre nás. Naša viera v Ježiša realizuje prevod Božej spravodlivosti na náš účet a on nás prehlasuje za bezchybných v jeho očiach. Tak máme pokoj a môžeme sa chváliť nádejou na Božiu slávu. To nie je namyslenosť ale ubezpečenie plné dôvery, že sa meníme, aby sme sa mu podobali.  

‘Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?’ Môžeme byť o niečo menší od anjelov, ale sme ovenčení slávou a cťou. Ako je to možné? Napriek našim krehkostiam a slabostiam môžu byť naše hriechy vymazané pre vieru v Ježiša. On je dverami, cez ktoré môžeme získať prístup k Otcovi. V Zjavení 3 hovorí ‘Hľa, stojím pri dverách a klopem’. Čaká na nás, aby sme otvorili dvere a pozvali ho do svojich životov. Potom máme vzťah s Ježišom a tiež s Duchom Svätým, ktorého posiela a s Otcom, ku ktorému nás vedie. Oni nás vidia ako spravodlivých a tešia sa z nás. Vieme, že Otec sa teší zo svojho Syna ale teší sa aj z ľudského pokolenia. A to znamená, že sa teší aj z teba a zo mňa. Veríme tomu vo svojom srdci? Pozrime sa na seba jeho očami lásky.