Ježiš predpovedal zničenie chrámu. Učeníci, ktorí stále očakávali blížiace sa víťazstvo Mesiáša, mali dve otázky: Kedy sa tieto veci stanú? A aké bude znamenie, že sa tieto veci majú udiať? Ježiš najprv odpovedal na druhú otázku. Hovoril o blížiacich sa vojnách, zemetraseniach, hladomore, nenávisti a prenasledovaní. A my sme už videli a vidíme všetky tieto veci. Kedy sa teda Ježiš vráti? Keď čítame Matúša alebo Marka, dozvieme sa, že odpoveď na túto otázku pozná iba Otec. Ježiš mohol hovoriť o nadchádzajúcom páde chrámu v roku 70 n. l., čo je fyzická realita, ale neurobil to, pretože jeho kráľovstvo je duchovné kráľovstvo, ktoré založí, keď nastane správny čas. Čo teda dovtedy urobíme? Hovorí sa tam, aby sme sa nebáli a neboli vystrašení, pretože Kristus má víťazstvo v každej situácii, ktorej čelíme. Keď čelíme odporu, môžeme veriť, že nám dá svoje slová, ktoré budú mocné a účinné (Hebr 4,12). A my vytrváme a budeme stáť pevne až do konca s dôverou, že sa nestratí ani vlas z našej hlavy (máme zaručenú večnosť, ten deň prichádza a príde).

Malachiáš predpovedal, že ‚deň prichádza‘. Ale aký deň prichádza? Odpoveď je individuálna. Pre bezbožných je ten deň súdnym dňom, keď oheň spáli všetko vrátane koreňov; po požiari nezostane nič. Ale pre veriacich je to deň, keď slnko spravodlivosti prichádza s uzdravením. Ježiš sa opäť stretne so svojím ľudom. On ich obnoví a splní všetky zmluvné zasľúbenia; už nebude žiadna choroba, bolesť, smrť, smútok ani slzy (Zjavenie 21,4). Potrebujeme byť dokonalí, aby sme sa v ten deň stretli s Ježišom? Nie! Máme sa báť jeho druhého príchodu? Nie! Pokiaľ sú naše srdcia obrátené k Otcovi a túžime po vzťahu s ním, nemáme sa čoho báť, ale môžeme to s radosťou túžobne očakávať.