Dnešné čítania ukazujú tri rôzne aspekty nebeského zmýšľania a ich dôsledky. Prvý sa týka dôvery, druhý nádeje a tretí šťastia.
Jeremiáš nám hovorí, že niektorí ľudia sa spoliehajú na ľudské bytosti, kým iní dôverujú Pánovi. Čo to však znamená? Tí, ktorí sa spoliehajú na ľudí, alebo na telo, vkladajú svoju dôveru do niečoho, čo nevydrží. Ľudia sa menia a mení sa aj fyzická sila. Nakoniec ľudia zomrú a sila zlyhá. A tí, ktorí sa na nich spoliehali, nakoniec zistia, že ich dôvera bola márna. Výsledkom je sklamanie. Ľudia, ktorí naďalej dôverujú fyzickým a nestálym skutočnostiam, naďalej prežívajú sklamanie. Jeremiáš opisuje túto dezilúziu ako planý ker (bez ovocia), ktorý rastie na púšti. Krík iba prežíva. Niektorí ľudia si myslia, že život je taký tvrdý, že musia iba prežiť a dúfať, že bude lepšie. Jeremiáš navrhuje, aby sa takíto ľudia pozreli, kam vkladajú svoju dôveru. Tí čo dôverujú v Pána, majú trvalý zdroj lásky, ktorá je im oporou. Takíto ľudia prinášajú ovocie Ducha Svätého aj vtedy (a najmä vtedy), keď majú ťažký život.
Žalmista sa zameriava na nádej. Prezrádza nám tajomstvo trvalého šťastia. Blažení sú tí, čo dúfajú v Pána. Keď iba dúfame, že bude lepšie, ale nechápeme, ako sa to môže stať, vtedy naša nádej môže byť zničená. Výsledkom je beznádej. Vždy vieš povedať, kedy je človek bez nádeje; je to vtedy, keď si už nerobí plány do budúcnosti. Ale ak dúfame v Božie prisľúbenia, vtedy nikdy nemôžeme byť sklamaní. V pravý čas uvidíme dobrodenia Pánove v krajine žijúcich. A pre tých, ktorí majú vieru, je krajinou žijúcich večný život v kráľovstve nášho Otca. Taký človek môže byť šťastný dokonca aj vtedy, keď ho ľudia odmietnu pre jeho vieru, lebo ten, v ktorého verí, ho určite odmení v jeho nebeskom živote.
Ježiš nám hovorí, ako zmýšľa. Je šťastný, keď je chudobný, lebo nemá nič, čo by ho odvádzalo od nebeského kráľovstva. Je šťastný, keď je hladný, lebo vie že jeho Otec mu poskytne to čo potrebuje; dôveruje v Pána. Je šťastný, keď je plačúci, lebo vie, že toto obdobie pominie. Naopak, Ježiš varuje tých, čo sú bohatí, nasýtení, čo sa smejú a ľudia si ich vážia. Ako sa budú cítiť, keď sa to zmení? Ku komu sa obrátia? Komu budú dôverovať?
Dnes môžeme všetci ďakovať za dôveru, ktorú máme v Pána a prosiť ho o viac. Môžeme ďakovať za nádej, ktorú máme, pretože nebude nikdy sklamaná. A môžeme ďakovať za to, že za každých okolností vieme, že všetko sa dobre skončí..