Ak sa človek rozhodne stať kresťanom, je to jeho voľba. A za predpokladu, že je vedený Duchom Svätým, má vhodné podmienky. Vždy nastane duchovný rast. Musí nastať, lebo taká je podstata rastu. Všimli ste si na tejto perspektíve niečo neobvyklé? Rast vôbec nezávisí od ľudského úsilia. Mnohí kresťania si myslia, že môžu dosiahnuť duchovný rast tým, že budú tvrdo pracovať pre Boha, to znamená robiť a dosahovať mnohé veci. Ale Ježiš nám hovorí niečo iné. Semeno naďalej rastie vo dne i v noci, dokonca aj keď človek spí! Rovnako aj duchovný rast sa u človeka nedosahuje tým, že sa oň usiluje.  Práve naopak, také úsilie môže zmariť dielo Ducha Svätého v srdci človeka. Aké ťažké je pre dieťa rásť? Vôbec to nie je ťažké, je to prirodzené a isté. A dosiahnuť duchovný rast tiež nie je ťažšie. Trik je v tom, že sa o to prestaneme pokúšať a zveríme sa vedeniu Ducha Svätého. Preto Ježiš hovorí, že jeho jarmo je príjemné a jeho bremeno je ľahké. 
 
Žalmista potvrdil túto perspektívu, keď napísal, “Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu. Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom (tí, čo si vybrali Krista), v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať (v prítomnosti Boha). 
 
Zaiste, tí ktorí sú vedení Duchom Svätým, budú  nepochybne konať dobré dielo, ale toto dielo je iba dôsledkom nasledovania tohto vedenia. Nie je to cieľom samo o sebe. Cieľom je dosiahnuť duchovný rast. Vedenie Ducha Svätého je prostriedkom a dobré skutky sú veľmi užitočným vedľajším produktom. Ďalším užitočným vedľajším produktom je dôvera v Boha namiesto dôvery v naše vlastné skutky. Ako Pavol napísal Korinťanom, “…Sme teda stále plní dôvery, ….lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní ”. Všimli ste si slovo stále? Rast v našom charaktere (v tomto prípade v odvahe a dôvere) nastáva vždy, keď kráčame vo viere (nasledujeme vedenie Ducha Svätého),  a nie v nazeraní (podľa nášho  vlastného chápania).