Nedeľa 20.11.2022
Liturgické čítania na dnešný deň
Boli časy, keď sme neboli spôsobilí byť súčasťou Ježišovho kráľovstva. Ale prianím nášho Otca bolo, aby sme sa z temnoty, v ktorej sme žili, presunuli do kráľovstva svetla. Ježiš prijal kríž so všetkým jeho utrpením, aby sme sa my mohli stať synmi a dcérami všemohúceho Boha, poznať ho ako Otca a ako všetky deti získať dedičstvo.
Na kríži dostal jeden muž svoje dedičstvo. Ježiš povedal mužovi, ktorý spoznal jeho dobrotu: ‚Dnes budeš so mnou v raji‘.
Tí, ktorí žili v kráľovstve temnoty, vládcovia, vojaci a jeden zo zločincov opovrhovali, znevažovali a posmievali sa Ježišovi na kríži. Negatívne, odsudzujúce, kritické slová, ktoré použili, odhalili kráľovstvo, v ktorom pôsobili. Aj my môžeme svojimi slovami vkročiť do tohto kráľovstva temnoty. Dajme si preto pozor na slová, ktoré používame, a na srdce, z ktorého pochádzajú.
Na rozdiel od svetského dedičstva naše dedičstvo nečaká, kým fyzicky zomrieme. Stačí, keď zomrie naše staré ja, keď získame nový život s Bohom. Dávid dostal svoje dedičstvo, kým bol na zemi. Za kráľa ho pomazal Samuel. Mnohí by toto vyhlásenie použili na manipuláciu udalostí a dosiahnutie očakávaného výsledku, ale nie Dávid. Čakal na Božie načasovanie a vývoj udalostí. Júdskymi mužmi bol po druhý raz pomazaný za kráľa. Teraz mal svetskú autoritu vládnuť, ale stále čakal. Mužmi Izraela bol pomazaný tretíkrát, a tak sa stal kráľom zjednoteného kráľovstva. Ak by sa sám pokúsil dosiahnuť tento výsledok, ak by sa presadil ako kráľ, s najväčšou pravdepodobnosťou by tu boli bojujúce frakcie a divízie. To isté sa môže stať, ak použijeme svoju silu a autoritu na riadenie udalostí. Čakáte na svoje dedičstvo alebo nejaký prísľub z Písma alebo prorockého slova? Čakanie často nie je jednoduché a niekedy sa zdá, že dvere sú pevne zatvorené. Čakanie však môže byť často súčasťou prípravy, keď sa naučíme opustiť cesty kráľovstva temnoty a plnšie kráčať vo svetle. Nasledujúce verše môžu byť užitočné: Žalm 37,7–9; Žalm 40,1–3; List Hebrejom 6,15.
|
|