Spomínam si, ako som počúvala Jacka Frosta, charizmatického učiteľa Otcovej lásky. Bol vášnivým námorníkom, ktorý sa vybral na morský rybolov. Tento žalm zažil z vlastnej skúsenosti. Prišla búrka a jeho čln bol vymrštený do výšky a potom padol naspäť do hlbín. Všetci na palube prežívali veľký strach a zúfalo sa báli o život. Dva ďalšie člny, jeho dobrí priatelia, sa v tú noc potopili. Ale Jack vykríkol k Bohu, ktorý počul jeho volanie a jeho čln aj s posádkou, dotlčení a dolámaní sa dovliekli domov. To bol začiatok zmeny jeho života.

Jób prežil búrku vo svojom živote. Boh mu odpovedal tým, že sa ho spýtal, kto riadi morské vlny. Jób napokon uznal Božiu veľkosť. Keď učeníci, ktorí ako skúsení rybári boli zvyknutí na rozbúrené more, mali strach, že sa utopia, môžeme vedieť, že smrť bola reálnou možnosťou. Volali na Ježiša a vidíme, že vietor a vlny ho poslúchli; všetko sa utíšilo. Je to Pán, ktorý riadi vietor a vlny.

Nedávno som čítala Izaiáša 40. Ľudia boli vtedy v beznádejnej a ťažkej situácii. Božie srdce súcítilo s nimi a on ich chcel potešiť. On je nesmierne silný, mocný a všemohúci, ale má tiež srdce pastiera. Vo veršoch 12-26 Boh kladie mnohé otázky – neviete? – nechápete? – nepočuli ste? On je večný Boh, ktorý pozná každú hviezdu po mene. Jeho veľkosť a všemohúcnosť znamená, že môžem pustiť svoju agendu a dôverovať mu a žasnúť nad tým, kým je. Bez ohľadu na to, čo prinášajú búrky života, on je prítomný. Aj keď môžem mať pocit, akoby spal, on sa o mňa stále stará.  

Ak v tomto momente bojuješ, povzbudzujem ťa, aby si si predstavil seba v člne s Ježišom a s učeníkmi. Pozoruj, čo sa deje a rozprávaj sa s Ježišom.