O týchto dvoch zmluvách sa viedli debaty po stáročia. Pamätáme si, že zmluva je sľub. V prvej zmluve Boh sľúbil Abrahámovi a jeho potomkom osobný vzťah medzi ľuďmi a ich Bohom. Prvá zmluva je zmluvou, kde ľudia slúžia Bohu, ktorý sa na oplátku stará o svoj ľud a chráni ho. Je to ako zmluva, ktorá vyžaduje, aby obe strany robili to, čo majú robiť, inak je zmluva porušená. Ľudia môžu slobodne neslúžiť Bohu, ale potom nemajú jeho pomoc a ochranu. A ako mu môžu slúžiť? Poslúchaním celého Zákona a ak porušia Zákon, zaplatením pokuty podľa Zákona. Je to usporiadanie, ktoré drží pohromade spravodlivosť, strach a trest, aby sa ľuďom zabránilo porušiť zmluvu. Ľudia sú nútení poslúchať zo strachu pred trestom.
Ale čo druhá zmluva milosti? Táto zmluva nám určite dáva úplnú slobodu robiť to, čo chceme, s vedomím, že nám bude odpustené a že nie sme pod Zákonom. Máme iný vzťah s Bohom. Je to vzťah medzi Otcom a jeho deťmi. Druhú zmluvu však môžeme porušiť aj tým, že nerobíme to, čo máme robiť. To znamená milovať Pána Boha, nášho Otca z celého srdca; a milovať svojho blížneho, ako milujeme seba. Môžeme činiť pokánie a priznať svoje chyby a bude nám odpustené. Ale stále je možné porušiť zmluvu tým, že odmietneme uznať naše vlastné zlyhania a prijať ich odpustenie, alebo odmietneme odpustiť chyby iného, alebo tým, že odmietneme dovoliť, aby nás náš Otec učil a vychovával ako svoje milované deti. V praxi je ťažšie dodržiavať druhú zmluvu než prvú. A ak ju odmietneme dodržiavať, potom sa vraciame k prvej zmluve. Máme naspäť spravodlivosť, strach a trest. Stará zmluva nebola vôbec zrušená, ale možno ju naplniť prijatím novej zmluvy. Ako sa to stane? Dovolíme Ježišovi, aby sa stal Pánom nášho života. Necháme Ducha Svätého, aby nás zmenil, aby sme sa stali viac podobnými Ježišovi. Učíme sa prijímať Otcovu lásku a milovať ho na oplátku. A viac milujeme seba a viac milujeme svojho blížneho.
Je tu proces premeny srdca. Tvrdé srdcia sa po vylúčení jednotlivých pravidiel postupne obmäkčia, až nás prestane zaujímať porušovanie Zákona. S pribúdajúcimi prítomnosťou ovocia Ducha Svätého v našich vzťahoch sa budeme viac podobať Ježišovi. Viac lásky, radosti, trpezlivosti a tak ďalej.
Nie sme len Božie deti, ale stávame sa viac podobnými svojmu Otcovi. Akí budeme, keď dokončíme túto premenu? Nevieme. Ale jedno vieme. Keď sa budeme Ježišovi podobať, budeme mu stále viac rozumieť. Uvidíme ho takého, aký naozaj je, pretože naše oči uvidia to, čo vidí on.
Chvála jedinému Bohu, kráľovi všetkého, čo bolo stvorené, ktorý nás tak miluje, že by sme sa teraz mali volať jeho deťmi a budeme ako náš nebeský Otec a budeme ako Ježiš. Je to rovnaké ako v prirodzenom svete. Deti sa prirodzene stávajú odrazom svojich rodičov. Toto je druhá zmluva.
