Elizeus reagoval okamžite. Jeho srdce bolo ochotné nasledovať Boha, ale najprv sa chcel rozlúčiť so svojimi rodičmi. Musel byť súčasťou bohatej rodiny, keď mal dvanásť záprahov volov. Zabil voly, ktoré používal, uvaril ich a vystrojil bohatú hostinu pre svojich ľudí. Symbolizovalo to koniec jeho roľníckeho povolania. Od tohto momentu už nebolo pre neho návratu; bol plne odhodlaný nasledovať Eliáša, ktorý sa stal jeho učiteľom a mentorom. Intenzívne si uvedomujem, že na našej ceste s Bohom nás mnohí ľudia povzbudzovali a radili nám; mali sme Eliášov v našich životoch. Boli pre nás veľkým požehnaním. Rozpoznávaš ich aj v tvojom živote?

V Lukášovi 9 bol Ježiš na ceste do Jeruzalema. Vedel, čo ho tam čaká a varoval svojich učeníkov; avšak oni nechápali ťažkosti, ktorým bude spolu s nimi čeliť. Namiesto toho aby sa vybral do Jeruzalema obvyklou cestou, ktorá obchádzala Samáriu, (odkedy sa Samaritáni a Židia pred stáročiami rozdelili, boli navzájom proti sebe) Ježiš vybral priamu cestu. Prirodzene, Samaritáni ho na ceste nevítali ani mu neboli nápomocní a odmietli ho. Učeníci reagovali tak, že žiadali o dovolenie zvolať na dedinu oheň, tak ako urobil Eliáš, keď stál zoči voči svojim duchovným nepriateľom.  Avšak želanie zničiť nepriateľov pochádza zo zlého kráľovstva. Ježiš zvestoval nové kráľovstvo, v ktorom odpustenie, láska, milosrdenstvo a milosť vytláčajú smrť a deštrukciu. Sme povolaní milovať, žehnať a modliť sa za zmenu srdca tých, ktorí nám robia problémy. Kto sú tvoji Samaritáni a aká je tvoja reakcia na nich? Môžeš si spomenúť na obdobie, keď si potreboval pomoc a oni boli proti tebe? Ako si reagoval? Negatívne? Môžeš namiesto toho žehnať tým, ktorých sa to týka?  

Ježiš pozval niektorých učeníkov ‘aby ho nasledovali’. Niektorí odpovedali ‘ale najprv’. Ich zameraním bolo robiť niečo alebo ísť za druhými ľuďmi. Ježiš nás volá do vzťahu s ním. Môžeme mať veľa výhovoriek, ktoré spôsobia, že budeme čakať alebo odkladať trávenie času s ním. Ale on chce pre nás to najlepšie a to je poznať ho a kráčať s ním. Tak hľadajte najprv Božie kráľovstvo (vzťah s Ježišom, Otcom a Duchom Svätým) a všetko ostatné dostanete navyše (Matúš 6,33).  

Keď vykročíme aby sme nasledovali Ježiša, sme povzbudzovaní, aby sme sa neobzerali späť. Nie je rozumné obzerať sa dozadu pri oraní poľa, lebo brázda nebude rovná. Ani pri šoférovaní auta, lebo sa stane nehoda. Obzeranie sa späť často prináša ľútosť. Oveľa lepšie je nechať ľútosť odísť a ak treba aj odpustiť, žiť v prítomnej chvíli a tešiť sa na budúcnosť. Máme bežať preteky a získať cenu. Ako Pavol povedal v Liste Filipanom 3, 13-14, ’zabúdam na to, čo je za mnou a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.’