Z plnosti srdca hovoria ústa. V našom každodennom živote si môžeme dávať pozor na to, čo povieme. Ale v nestrážených okamihoch, keď sme prekvapení, zľakneme sa alebo sa stanú zlé veci, vyslovíme slová, ktoré odrážajú to, čo je v našich srdciach. V mojom prípade, keď sa stalo niečo neočakávané, nahnevala som sa; v mojom srdci bol hnev. Keď som spracovávala prípady môjho hnevu a odpúšťala, moje srdce sa menilo a tie výbuchy hnevu sú už minulosťou. Ako reaguješ, ak veci nefungujú podľa tvojho očakávania? Keď sa tvoj život otriasa a zaskočia ťa sklamania, prekvapenia alebo strach, aké slová vychádzajú z tvojich úst?   

Iným stavom tvrdého srdca je kritika. Ak by sme videli ľudí tak ako ich vidí Ježiš, potom by sme ich chápali a milovali napriek ich chybám. Keď kritizujeme alebo posudzujeme iných ľudí, často zistíme, že aj my robíme presne to isté. Vidíme problém v ich živote, ale nerozpoznávame, že my máme ten istý problém. Všetci máme v očiach fyzickú slepú škvrnu. Takto funguje naše oko, ale my si to neuvedomujeme. Takisto máme v našej povahe duchovné slepé škvrny a neuvedomujeme si to. Prst, ktorým ukazujeme na niekoho iného, nám môže ukázať, čo je v nás: lebo takéto posudzovanie odhaľuje našu slepotu voči našej vlastnej povahe. Takže ak nabudúce budú tvoje myšlienky alebo slová kritické, zastav sa a premýšľaj o tom. Pýtaj sa sám seba, alebo ešte lepšie niekoho blízkeho, či aj ty nerobíš to isté. Ak je odpoveď ‘áno’, potom hovor o tom s Bohom v modlitbe a hľadaj u neho pomoc.