Abrahám mal dvoch synov, ale iba jeden mu bol drahý a bol dedičom prisľúbenia. Boh sa s Abrahámom rozprával o jeho jedinom synovi Izákovi, ktorého miloval a trikrát zdôraznil ich vzťah. No aj tak Boh požiadal Abraháma, aby obetoval svojho predrahého syna. Abrahám počúvol a chystal sa požiadavku splniť. Včasráno vstal, nestrácal ani chvíľu a vyrazil s úmyslom Izáka obetovať. No Boh si obstaral baránka, zachyteného rohami v kroví, aby Abrahám nemusel obetovať svojho syna. Bol Abrahám zarmútený, vystrašený alebo Bohu úplne dôveroval?
Abrahám Bohu úplne dôveroval a veril, že má moc Izáka vzkriesiť z mŕtvych, a ak by bolo treba, urobil by tak (Hebr 11,19). Abrahámova dôvera, viera a poslušnosť viedla k jeho požehnaniu a požehnaniu jeho potomkov. Možno Abrahám nechápal celkový význam vtedajších udalostí, no predsa Boha poslúchol.
Keď Boh sám dovolí obetovať svojho jediného, milovaného Syna, vtedy vidíme paralelu so životom Abraháma. Ako Izák niesol drevo na obetu, tak Ježiš niesol svoj kríž. Tak ako bol baránok zachytený v pichľavom kroví, tak bol aj Ježiš zachytený v spleti lží, podvodu, nenávisti a korunovaný tŕňovou korunou. Rovnako ako Abrahámova poslušnosť viedla k veľkému požehnaniu, vidíme, že obetovanie milovaného Božieho syna, ktorý vstal z mŕtvych, viedlo k ešte väčšiemu požehnaniu. My, ktorí vieme čo sa Ježišovi stalo, vidíme aj väčší obraz, pretože sme schopní obzrieť sa späť. Dokážeme vykročiť v poslušnosti, viere, dôvere a veriť, že čokoľvek, čím si prechádzame vytvára väčší obraz? A raz v budúcnosti sa obzrieme späť a povieme si: „Teraz už chápem o čo vtedy šlo“.
Ježiš s Petrom, Jakubom a Jánom vyšiel na horu. Tam im zjavil svoju slávu. Vôbec nerozumeli tomu, čo Ježiša zakrátko čaká. Zjavil sa im v celej svojej sláve, aby obstáli vo viere počas krízy v nasledujúcich dňoch. Nájdu istotu v zjavení, že Ježiš je Božím synom. Videli Jeho slávu, počuli Otcov hlas a bez pochybností vedeli, že je Mesiáš. No rovnako ako Abrahám, nechápali celkový význam vtedajších udalostí. Pýtali sa čo to znamená „vstať z mŕtvych“. No obstáli vo viere, dôvere a poslušnosti.
Čelíte ťažkostiam ktorým nerozumiete? Premýšľate nad tým, kde je v tom celom Boh, a čo vlastne robí? Žiada od vás v nejakej situácii Otec poslušnosť? Uveríte a budete dôverovať, že existuje väčší obraz? Je niečo, čo by ste mali urobiť?
A ešte záverečná myšlienka. Otec Ježišovi povedal: „Toto je môj milovaný syn.“ a to isté hovorí aj nám: „Ty si môj milovaný syn“, „Ty si moja milovaná dcéra“. Keď prijmete tieto slová akoby boli vyslovené priamo nad vami, vtedy prijmete požehnanie.
Buďte požehnaní.
