Zástupy sa zišli, aby vítali Ježiša, mávali palmovými ratolesťami, volali Hosana a nadšene ho pozdravovali ako kráľa. To že sedel na osliatku, na ktorom predtým nikto nesedel, bolo symbolom kráľovskej hodnosti; tak to robil kráľ. Mávanie palmovými ratolesťami bolo pri vítaní víťazného hrdinu. Náboženskí vodcovia, ktorí počuli ľudí (poznali symboliku a písma, ktoré predpovedali, že kráľ príde do Jeruzalema na osliatku – Zachariáš 9,9) boli nahnevaní. Chceli, aby Ježiš umlčal zástupy. Chceli ho zastaviť; zabiť ho. Jeho skutky a samotná jeho prítomnosť ohrozovali ich moc a vzťah s rímskymi autoritami. Avšak Ježiš neprišiel s vojenskou mocou aby ohrozil rímsku okupáciu; prišiel pokorne a pokojne. A prečo by sa mal postaviť proti Rimanom? Vedel, že jedného dňa sa rímsky cisár stane jeho stúpencom.

Ježiš predtým nechcel prezradiť kým je a vyhýbal verejnému zvelebovaniu, ale v tento deň prijal hold zástupu. Možno si vieš predstaviť tú scénu a seba ako účastníka diania. S kým sa stotožňuješ? Si jeden z okolostojacich, ktorí spochybňujú učeníkov, ktorí idú „ukradnúť“ osliatko? Si jeden zo zástupu, ktorý je unášaný radosťou a oslavou? Si jeden z učeníkov, ktorí sa tešia z uznania a očakávajú veľké veci, ale s malou neodbytnou myšlienkou na smrť a utrpenie, ktorá sa akosi nechce stratiť? Alebo si ako Ježiš, ktorý si zachováva rovnováhu medzi radosťou tohto dňa a nadchádzajúcim utrpením? Keď sprevádzame Ježiša počas Veľkého týždňa až k vyvrcholeniu na kríži, vidíme ako prijal a objal radosť, bolesť a utrpenie. Duch Svätý nám môže ukázať ako robiť to isté, aby sme rástli bližšie k Ježišovi vo všetkých okolnostiach.