Izaiáš rozpoznal potrebu Kristovho príchodu. ‘Ty, Pane, si náš otec’. Boh vždy bol a vždy chce byť našim Otcom. Avšak naše srdcia stvrdli a hriech ovplyvnil naše životy. Ľudia s tvrdým srdcom nie sú schopní vidieť alebo počuť Boha; ľudia s tvrdým srdcom s ním nemajú vzťah. Ale naozaj Boh zatvrdzuje naše srdcia? To znie veľmi nefér. Ak sa pozrieme na faraóna, vidíme, že Boh desaťkrát zatvrdil faraonovo srdce. Ale zároveň sa faraón desaťkrát rozhodol zatvrdiť svoje srdce a neprepustiť Izraelitov. Nie je to tak, že Boh vie, ako sú naše srdcia ovplyvnené okolnosťami a preto nastáva zatvrdenie? Stále verím v dobrého Otca, ktorý miluje svoje deti a chce pre ne to najlepšie. Okrem toho Otec neovláda svoje deti, takže každé zatvrdenie srdca si vyžaduje vedomú spoluprácu človeka. On je hrnčiar a my sme hlina a jeho skutky sú milujúce skutky, ktoré nás formujú, aby sme sa premieňali na obraz Krista. Miluje nás tak, že dal svojho jediného syna, Ježiša a obnovuje náš vzťah s ním. Je našim Otcom. 

Pavol si uvedomuje prítomnosť Krista prichádzajúceho každý deň do jeho života. A to tak veľmi, že ustavične vzdáva vďaky za milosť a dary darované korintskej cirkvi. Keď si prechádzame každým dňom, môžeme byť vnímaví na prítomnosť Boha v každej chvíli nášho života. Vtedy sa stáva Emanuelom, Bohom, ktorý prichádza aby bol s nami. Venuj dnes trochu času ďakovaniu za veci v tvojom živote. Môžem začať kávou, ktorú teraz pijem a ďakovať za všetkých ľudí, ktorí sa na tom podieľali, počnúc jej zasadením až po jej príchod na môj stôl.

A konečne, Ježiš nám hovorí, aby sme boli vnímaví a pozorní na jeho druhý príchod. Nikto nepozná ten čas. Nemyslím si, že by sme mali byť v noci na stráži. Ale môžeme byť bdelí a pozorní na to, čo sa deje v našom srdci. Stáva sa tvrdým v reakcii na to, čo sa deje okolo nás alebo sa stáva mäkším a vedie nás bližšie k Otcovi a k Ježišovi?