Mojžiš pripomenul  ľuďom, aby si spomenuli na to, čo Boh pre nich urobil. Pripomenul im, že Boh k nim hovoril z ohňa na hore Sinaj. Vtedy boli ľudia presvedčení, že ak budú počuť Boha, zahynú. Avšak oni ho počuli a zostali nažive. Potom im pripomenul zázraky v Egypte, ktoré viedli k ich vyslobodeniu z otroctva. Keď sa obzriem späť na môj život, môžem v rôznych udalostiach vidieť Božiu ruku. V sedemnástich rokoch som mu odovzdala svoj život, v osemnástich som sa neočakávane dostala na medicínu a videla som jeho ruku na pacientoch, ktorých som videla na mojich záverečných skúškach, … Jeho ruka tam bola vždy prítomná, niekedy zreteľne, inokedy menej. Môžeš sa obzrieť späť na svoj život a vidieť jeho ruku, ako ťa vedie a pomáha ti v tvojom živote? Pre niektorých ľudí je jediným dôvodom, prečo si dnes nažive, že jeho ruka ťa ochraňuje.  

Pavol nám v Liste Rimanom pripomína kto sme a komu patríme. Duch Svätý nám dáva poznanie, že sme synmi a dcérami nášho Nebeského Otca. Sme adoptovaní do jeho rodiny a ako adoptované deti máme plné práva rodiny a ako dedičia dostávame dedičstvo. Spomínam si, ako sme spolu s Robertom navštívili isté cirkevné spoločenstvo vo Walese. Mala som mať príhovor, ale cítila som sa neistá a kládla som si otázku, kto som ja, aby som tu rečnila? Hneď potom ako mi napadla táto myšlienka, pani stojaca za mnou vyslovila tieto slová z Listu Rimanom. Bolo to, akoby tie slová Otec hovoril priamo mne. Potom o dva týždne neskôr ma znovu prepadla tá istá neistota, keď som mala hovoriť; kto som ja, že toto robím? Avšak tentoraz som mala pocit, akoby Otec vdýchol do mňa, že som jeho dieťa. Teraz už viem, kto som a komu patrím. Ak si v tomto nie si istý, potom by som ťa rada povzbudila, aby si požiadal Ducha Svätého, aby ti zjavil, kto si a komu patríš. Považujem za povzbudzujúce, že aj učeníci pochybovali. Je to úplne v poriadku, že pochybujeme a kladieme otázky. Ja som to urobila a teraz už s istotou viem, kto som.   

Keď si pripomenieme, čo Boh urobil a keď s istotou vieme, kým sme, bude pre nás ľahšie povedať druhým o Bohu. Napokon to nie je naša sila, ktorá niečo spôsobí, ale Ježišova sila. Takže s dôverou môžeme otvorene hovoriť. Svedectvo každého človeka je jedinečné a má moc dotknúť sa sŕdc druhých ľudí. Chcela by som ťa povzbudiť, aby si smelo hovoril o tom, čo Boh pre teba urobil.