Raz za čas sa nejaký problém stane takým dôležitým, že prevláda v myslení každého človeka. V rokoch 2016 až 2021 bola otázka brexitu v Británii taká dôležitá, že všetky kroky a zvraty v dlhom vyjednávaní boli predmetom hlavných správ. Kvôli problému ‘Európa’ prišli o funkciu dvaja premiéri. Ľudia sa rozdelili do dvoch táborov – za brexit a proti nemu. Nebol tu žiadny priestor pre kompromis, lebo ten problém bol binárny. Buď bude Británia v EÚ alebo nie. A teraz, keď už bolo rozhodnuté, ľudia sú naďalej rozdelení do dvoch táborov. Niektorí považujú EÚ za priateľa Británie, iní v nej vidia nepriateľského konkurenta. O tejto téme je najlepšie v spoločnosti nehovoriť, lebo ak ľudia patria do rôznych táborov, môže to vnášať napätie do vzťahov.
V predošlej generácii niektorí ľudia preferovali vojnu s Nemeckom, iní boli za rokovanie o mieri. Ani vtedy tam nebol žiadny priestor pre kompromis, lebo ten problém bol binárny. Ľudia boli definovaní nie podľa svojej rasy, zamestnania alebo sociálnej triedy, ale podľa svojho názoru; teda podľa toho, čomu verili.
Prečo hovorím o ľuďoch, ktorí sú definovaní podľa svojho názoru na rozhodujúci predmet? Lebo je to prirodzenou súčasťou ľudského sociálneho správania. Boh nás takto stvoril a mal na to svoj dôvod. A ten dôvod je ilustrovaný v dnešnom čítaní.
Predstav si tú scénu. Kedysi neznámy tesár z malého mesta ďaleko od Jeruzalema sa stáva najdôležitejšou témou konverzácie v celej krajine. Ľudia sa rozdeľujú do dvoch táborov. Na tých, ktorí sú za neho a na tých, ktorí sú proti nemu. A Ježiš prostredníctvom svojich slov a činov zámerne rozdeľuje spoločnosť na dve frakcie. Tí, ktorí sú proti nemu, ho chcú zabiť. Tí, ktorí sú za neho, chcú z neho urobiť kráľa. Nie je tu žiadny priestor pre kompromis. Ježišovi príbuzní sa veľmi obávajú, že ho úradná vrchnosť zabije. Vidia, že priťahuje také veľké zástupy, že ani nemá kedy zajesť si kúsok chleba. Môže to všetko skončiť katastrofou. Tak každému hovoria, “Je pomätený. Nechoďte za ním.” Snažia sa ho chrániť, ale tým sa dostávajú medzi tých, čo sú proti nemu. Teda medzi zákonníkov z Jeruzalema, ktorí hovoria o Ježišovi, “Je posadnutý kniežaťom zlých duchov.” Dokonca aj medzi jeho učeníkmi bolo to isté rozdelenie. Jedenásti boli za neho, ale jeden bol proti. Nebol tu žiadny priestor pre kompromis. Buď Ježiš bude žiť alebo zomrie. Možnosť voľby bola binárna.
Tak prečo nás Boh takto stvoril? Je to tak, že každá ľudská duša je postavená pred rovnaké rozhodnutie. A neexistuje tu žiadna zlatá stredná cesta. Buď človek zdedí večný život alebo nie. Ľudia, ktorí vnímajú Ježiša, musia urobiť rozhodnutie. Podľa jeho slov a skutkov nemôže byť normálnym človekom. Buď je pomätený (ako povedali jeho príbuzní) alebo zlý (ako povedali zákonníci) alebo je Božím Synom (ako povedal Ježiš). A každý človek je definovaný rozhodnutím, ktoré urobí; je to záležitosť večného života alebo smrti. Ježiš videl oba tábory. V jednom tábore boli tí, čo plnia Božiu vôľu. Tí druhí ju neplnia. A všetci tí, ktorí majú Boha ako svojho Otca, sú jedna duchovná rodina.
Niektorí ľudia odmietajú jeho učenie; myslia si, že je pomätený. Iní ho odmietajú preto, lebo si myslia, že je zlý. Ale ostatní sú vítaní v jeho rodine.
Toto rozdelenie spoločnosti je skutočne dôležité. Chceme, aby všetci tí, ktorých máme radi, boli v tom správnom tábore. Ale nemôžeme ich prinútiť, aby urobili to správne rozhodnutie. (Lebo to by už nebolo slobodné rozhodnutie). Tak ako ich môžeme pritiahnuť do Ježišovej rodiny? Poznám iba jeden spôsob. Musíme ich láskou pritiahnuť do toho správneho kráľovstva. Toto funguje, lebo je jedna mocnejšia ľudská potreba než potreba mať pravdu. Každá ľudská bytosť na tejto planéte potrebuje lásku. Takže to je Boží plán pre spásu ľudstva a my sme jeho vyvolení, ktorí to majú dosiahnuť. Pretože prijímame Otcovu bezpodmienečnú lásku, nie sme závislí od toho, aby iní ľudia napĺňali naše potreby. Preto máme dostatok bezpodmienečnej lásky na rozdávanie, dokonca aj pre našich nepriateľov.
