Kto si a kde je tvoj domov?
Pamätám si, že som čítal Lukáša 2,41-52 a mal som zmiešané pocity, keď som prvýkrát pochopil, čo si o sebe Ježiš myslí. Zareagoval som, pretože ak som chcel byť ako on, musel som brať jeho názory vážne. Čelil som otázkam: ‚Kto vlastne som?‘ a ‚Kde je môj domov?‘
Ježiš sa raz stratil na tri dni, keď bol ešte chlapec. Jeho rodičia boli plní úzkosti, ako každý milujúci rodič. Nakoniec našli Ježiša v chráme v Jeruzaleme, ako učí učiteľov. Protestovali, že Ježiš nebral do úvahy ich pocity, keď zmizol bez toho, aby niekomu povedal, kam ide. Pýtali sa, prečo sa Ježiš o nich nestaral. Ježiš neodpovedal so žiadnou ľútosťou. Namiesto toho vysvetlil, že sa vôbec ‚nestratil‘! Celý čas bol ‚doma‘, v dome svojho Otca. Chyba bola v jeho ľudských rodičoch. Mali očakávať, že Ježiš bude chcieť byť so svojím Otcom. Ježiš bol splodený Bohom! Mal som zmiešané pocity, pretože som cítil súcit s Máriou a Jozefom a zároveň som bol prekvapený tým, čo Ježiš povedal.
Svätý Ján jasne rozumel týmto veciam lepšie ako ja. Povedal, že Ježiš sa narodil z Boha. V skutočnosti každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, sa už narodil z Boha. „Domov“ každého adoptovaného dieťaťa už nie je legálne u jeho pôvodných rodičov, ale u jeho adoptívnych rodičov. A tak by som možno aj ja mal považovať za svoj „domov“ to, že som s mojim nebeským Otcom, a nie s mojou biologickou rodinou. Náročné otázky pre mňa boli: „Kto som? A kam patrím?” Možno bol Ježiš taký nadšený, že môže byť v dome svojho Otca, že nemyslel na Máriu a Jozefa. Ale keď mu pripomenuli ich lásku k nemu, ochotne išiel s nimi. Toto vyriešilo môj problém. Ježiš sa vôbec nerozhodol; miloval obe svoje rodiny.
Milujem svojho nebeského Otca, z ktorého som sa narodil a svoju adoptívnu rodinu vrátane Ježiša. Som vďačný Ježišovi, pretože ma zachránil od môjho hriechu a umožnil mi stať sa Božím dieťaťom; Milujem ho, pretože on prvý miloval mňa. Patrím k nemu. Dôkaz, že som adoptovaný, sa nájde, keď sa rozhodnem plniť jeho príkaz lásky, a ovocím tejto lásky je, že premôžem svet. Teraz je tu problém. Svätý Ján mi hovorí, že som už premohol svet, hriech už nie je mojím pánom, ale nie vždy je to moja skúsenosť. Je rozdiel medzi pokušením a hriechom. Keď zabudnem, kto som a kam patrím, môžem byť v pokušení. Ak sa vedome otočím chrbtom k svojmu Otcovi a vyberiem si svet, hoci poznám jeho vôľu, ale rozhodnem sa ju neposlúchnuť, je to hriech. A keď prehliadnem svoju novú rodinu, možno budem v pokušení vrátiť sa k starému spôsobu myslenia.
Svätý Ján nám hovorí, že Ježiš prišiel skrze vodu a krv, nie iba skrze vodu. Prišiel skrze vodu, pretože sa narodil z Ducha Svätého a prišiel skrze krv, pretože sa narodil z Panny Márie. Patrí do oboch rodín. Takže teraz sú moje rozporuplné emócie opäť v pokoji. Som zrodený z ducha; narodil som sa z Boha. Ale prišiel som aj skrze krv; životodarná krv mojej mamy a otca (ako Židia rozumeli krvi) ma stvorila. Som dvakrát narodený a obe rodiny majú moju lásku. To je kým som a kam patrím. Som v Kristovi, ale aj vo svojej pôvodnej rodine. V angličtine je fráza: „Nemôžeš mať svoj koláč a tiež ho zjesť.” Ale to neplatí pre nikoho narodeného z Boha. Máme dvoch otcov, dve rodiny a všetkých spája láska.
Existujú aj iné perspektívy týkajúce sa vody a krvi, ale toto je tá, ktorá mi priniesla pokoj a vyriešila moje znepokojujúce otázky.
