Ježiš hovorí o príchode Nebeského Kráľovstva. Dvaja ľudia môžu čítať rovnaké písmo, ale pritom mať veľmi odlišné reakcie. Každý vidí písmo z vlastného uhla pohľadu. Jeden vidí prichádzajúce Kráľovstvo a raduje sa. Druhý vidí zase osud ľudí mimo Kráľovstva a bojí sa.
Parník Titanic sa potopil v roku 1912 s obrovskými stratami na ľudských životoch. Loď sa do ľadových vôd Severného Atlantiku potopila len za niekoľko minút. Pre mňa je úžasné, že viac ako 700 ľudí prežilo z celkového počtu 2200. Čo vidíš ty? Sústredíš sa na tých, ktorí zomreli alebo na tých, ktorí prežili?
Niet pochýb, že ľudia sú rozdelení na dva tábory. Niektorí veria vo večný život, niektorí nie. Samozrejme, každý si môže vybrať život, a všetci sme k tomu pozvaní v Biblii. Bohužiaľ, mnohí si nevyberajú večný život, ktorý vyplýva z viery v Ježiša. Na tomto padlom svete sa neustále dejú nešťastia a ľudia zomierajú, ale prekvapivo niektorí ľudia nezahynú, lebo majú večný život. Kam smeruješ svoju pozornosť?
Predstav si, že si sa ocitol na pokraji smrti. Bol by si plný strachu z toho, čo sa mohlo stať, alebo by si oslavoval, že sa ti to nestalo? Všetko závisí na tvojom pohľade, tvojom srdci. Ježiš chce, aby sme sa zamerali na spásu, nie na pohromu. Keď príde deň pohromy, budeme zachránení! Preto povedal, že nie všetci zomreli za čias Noeho. Za čias Sodomy a Gomory, nie všetci zomreli. A keď príde Kráľovstvo nebeské, nie všetci budú zatratení. Budeme zachránení, vďaka našej viere v Ježiša.
Toto požehnané ubezpečenie prináša pokoj a bezpečie. Ale čo ostatní? Robert, ostatní ťa nezaujímajú? Áno, zaujímajú, a veľmi, ale ja ich nedokážem zachrániť. Svet má spasiteľa, ale ja to nie som. Čo môžem urobiť, je milovať ich a veriť, že láska im pomôže otvoriť svoje srdcia pre toho, kto ich zachrániť môže.
Kde sa to všetko stane? Ježiš odpovedá, že ” Všade tam, kde je mŕtvola sa zhromaždia supy (alebo orly).” Čo hovorí Ježiš? Všade kde je život a smrť, tam nájdeš Nebeské Kráľovstvo. Nemusíme čakať do posledného dychu, aby sme vstúpili do Nebeského Kráľovstva. Cez vieru sme vstúpili do Ježiša, pretože naše hriechy sú už zaplatené. Táto istá viera usmrcuje našu starú prirodzenosť. A tam, kde je mŕtvola našej starej prirodzenosti, zhromažďujú sa vtáky, aby sa jej úplne nenávratne zbavili. Na tieto vtáky sa môžeme pozerať aj ako na našu novú prirodzenosť, ktorá nahrádza tú starú. Keď sa srdce človeka zmení, stane sa z neho človek s novou perspektívou pohľadu. Takýto človek sa raduje v spáse a nebojí sa smrti. A čo ty? Potrebuješ nový uhol pohľadu?
