Mnohokrát stojíme pred rozhodnutím a musíme si vybrať. Alebo nemusíme? Niekedy je lepšie neurobiť žiadnu voľbu a nechať rozhodnúť Boha. Pamätám si, ako ma učili, že sa môžeme rozhodnúť neurobiť žiadne rozhodnutie. Neurobiť nič je smer, ktorý si môžeme vybrať. Nie je to vyhýbanie sa voľbe, je to zámerne zvolený postup.

Práve včera stála moja dcéra pred voľbou. Môj vnuk si už vybral, ktorú školu chce navštevovať, keď bude mať jedenásť rokov. Škola, ktorá bola jeho druhou voľbou, však poslala list jeho rodičom, či si to nerozmyslel. Čo robiť? Mali by znovu otvoriť tému a požiadať ho, aby potvrdil svoju pôvodnú voľbu? Ak tak urobia, chlapec bude znova cítiť stres z výberu. Alebo o liste nič nehovoriť? Ak tak urobia, je to zadržiavanie informácií, na ktoré má on právo. Každý postup má buď dobré alebo zlé následky. Kým jeho rodičia premýšľali, stala sa veľmi nepravdepodobná udalosť. Môj vnuk si spomenul na blízkeho priateľa, ktorý bol v ročníku nad ním. Chodil do školy, ktorú si vnuk vybral ako prvú. Potom zhodou okolností rodič tohto blízkeho priateľa nadviazal prvýkrát po dlhom čase s nami kontakt. Jeho syn chcel vedieť, akú školu si vybral môj vnuk. Naozaj dúfal, že sa obnoví ich priateľstvo. Môj vnuk sa cítil ocenený a milovaný. A táto komunikácia potvrdila, že pôvodná voľba bola správna.

Ak si nie sme istí, čo robiť, môžeme počkať! Nič nehovor, nič nerob a „daj Bohu šancu“.

V dnešnom čítaní Gamaliel naliehal na Sanhedrin, aby sa rozhodol nerobiť nič a nechal rozhodnúť Boha. Ak by podozriví muži konali na vlastnú päsť, potom by ich plány zlyhali bez akejkoľvek akcie zo strany Sanhedrinu. Na druhej strane, ak by to bolo Božie dielo a veľrada by konala proti nim, zistili by, že konajú proti Bohu. V takom prípade by zlyhali a bolo by vidno, že zlyhali. Sanhedrin počúval a nechal sa presvedčiť. Je možné, že Gamaliela poslal Boh do Sanhedrinu práve z tohto dôvodu? Nevieme, ale neprekvapilo by ma, keby to tak bolo.

Je v tom sila, keď bdieme a modlíme sa predtým, ako sa rozhodneme, čo alebo či vôbec niečo potrebujeme urobiť alebo povedať. Pozývame Boha, aby bol pre nás otcom a dal najavo, čo on uprednostňuje. Potom sa nielen vyhneme zlému rozhodnutiu, ale dáme Bohu šancu vybudovať si s ním vzťah.

Potom vyvstáva otázka: “Ako dlho by sme mali bdieť a modliť sa?” A odpoveď znie: „Tak dlho, ako bude treba na prijatie usmernenia od Boha. Tým usmernením môže byť pokyn konať, v takom prípade môžeme konať. Alebo to môže byť nekonať, v takom prípade nerobíme nič. Alebo máme možno počkať, kým nastane správny čas a potom konať. Čakáme, kým nebudeme vedieť, čo si Otec myslí. Deň, možno týždeň alebo mesiac alebo rok alebo desať rokov alebo celý život.

Boh povedal Mojžišovi, aby odišiel do zasľúbenej zeme. Ale on odpovedal, že pokiaľ Boh nepôjde s ním, zostane tam, kde je. Vidíš voľbu, ktorú urobil Mojžiš? Rozhodol sa pohnúť sa iba vtedy, ak bude Boh s ním, namiesto toho, aby sa snažil niečo dosiahnuť sám.

Veľrada poslúchla Gamaliela a boli veľmi radi, že tak urobili. V plnosti času učeníci, ktorí boli zatknutí, ukázali, že konali podľa Božej vôle. Robili zázračné znamenia a zázraky.

Je čas konať a čas čakať. Ak si nie si istý, čo je vôľa Božia, počkaj. Dávid povedal: “Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek…”

Takže nabudúce, keď budeš cítiť stres z toho, že čelíš veľkému rozhodnutiu, len bdej a modli sa. Keď sa priblíži čas konať, veci budú jasnejšie. Pokoj s tebou!