Jozefove slová, ktoré adresoval svojim bratom v 50. kapitole Genezis, boli: “Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže…zachoval pri živote mnohých ľudí.” Jozef vyrastal s nenávisťou, odmietaním, mlčaním, žiarlivosťou a horkosťou svojich bratov. Keď prišla príležitosť, všetci sa zhodli, že ho predajú do otroctva, dokonca aj Ruben, ktorý ho pôvodne chcel ochrániť a vrátiť otcovi. Našli riešenie svojho problému. Už s ním ďalej nemusia žiť. Jeho cena bola dvadsať kúskov striebra. Omnoho neskôr Judáš dostal tridsať kúskov striebra za zradu Ježiša; a pozri ako veľa dobrého vzišlo z tej zlej situácie! 

Ježiš znovu predpovedá svoju smrť, ale tentokrát je to skryté v podobenstve. Hovoril k veľkňazom a starším. Ich srdcia boli tvrdé, ale pochopili, že hovorí o nich. Bola im zverená starostlivosť o ľudí. (Spravujú vinohrad, ktorý patrí Bohu.) Ale oni zabili prorokov, a zbili a ukameňovali tých, ktorých im Boh poslal (Mt 23). A keď Ježiš pred nimi stál ako Boží Syn, mali v úmysle zabiť aj jeho. Ježiš sa spýtal, čo by sa malo spraviť s tými ľuďmi. Kňazi aplikovali svoje svetské štandardy. Odsúdili tých mužov ako skazených a prehlásili, že by mali byť zbavení svojich pozícii a zabití. Svojimi vlastnými slovami takto odsúdili seba samých.

Ako reagujeme na tú otázku “Čo sa má urobiť takýmto ľuďom?”. Keď poznáme Otca, a poznáme Otcovu lásku, môžeme zodpovedať Ježišovu otázku iným spôsobom. Keď poznáme Ježišovu milosť a milosrdenstvo, môžeme sa vzdať svojho volania po spravodlivosti. My poznáme Ježišov výkrik na kríži. „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Môžeme sa pridať k Ježišovi v odpúšťaní. 

Cítiš sa ako Jozef v nejakom ohľade? Bol si zradený? Dokážeš odpustiť a potom hľadať to dobré, čo Otec prinesie z tvojej zlej situácie?