Pred dvoma dňami sme videli žiarlivosť Sanhedrinu. Dnes vidíme, ako sa táto žiarlivosť prejavuje. Apoštoli boli zbičovaní a bolo im nariadené, aby nehovorili o Ježišovi. Niekedy, keď sa stretneme s odporom a nepriazňou, nie je to preto, že robíme niečo zlé. Práve naopak; robíme niečo správne a ideme v Ježišových šľapajách. Apoštoli sa tešili a nenechali sa odradiť od odvážneho svedectva o Ježišovi.

Cez Veľkú noc som čítala o anglických mučeníkoch. Jezuitský kňaz Edmund Campion sa rozhodol prísť do Anglicka v 16. storočí. Vedel, že čelí veľkým rizikám kvôli prenasledovaniu katolíkov, ktoré sa odohrávalo v tom čase. Napriek tomu prišiel a strávil rok mocným kázaním tým, ktorí ho prijali. Presne ako to predpokladal, nakoniec ho odhalili, zatkli, mučili a zabili. Slobodne položil svoj život tak, ako Ježiš položil svoj život a presne tak, ako to boli pripravení urobiť aj apoštoli. Bola som dotknutá ochotou týchto mužov vstúpiť do Ježišovho mučenia a utrpenia. Možno sa od nikoho z nás nežiada, aby sme kráčali v týchto stopách. Ale keď sa modlíme, príď kráľovstvo tvoje a buď vôľa tvoja, môžeme odovzdať náš život do Otcových rúk a dôverovať mu, že nás bude viesť. Možno, rovnako ako u Filipa, bude všetko, čo sa bude od nás žiadať, iba nakŕmiť hladných; aj keď aj to sa môže zdať nad naše schopnosti. Ale ak vezmeme to málo, čo máme, a ponúkneme to Ježišovi, potom môžeme sledovať, ako Ježišovo kráľovstvo prichádza do tej situácie.